Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Maďarskosť a tradícia 129

sochy, dokonca existuje príklad aj na to, že jeden rezbár vo svojej predzáhradke umiestnil vlastnoručne vyrezávaný kopijovitý stĺp na pamiatku vysľdlenia.42 Kopijovité stĺpy sa objavili aj v iných dimenziách, zrodila sa napr. báseň s takýmto názvom, ktorá bola aj zhudobnená.43

Druhým, čoraz rozšírenejším objektom, považovaným taktiež za typicky maďarskú hmotnú pamiatku, je sikulská brána. Táto brána však neplní v každom prípade svoju pôvodnú funkciu, ale stavajú ju aj na verejných priestranstvách ako akýsi pamätník. Takúto vyrezávanú bránu použili aj ako javiskové pozadie.44 Hranice, rozdeľujúce Malé a Veľké Slemence označili rozpolenou sikulskou bránou, hoci pôvodnou predstavou bola úplne iná brána, zvíťazil však tento zámer. Jeden rezbár45, ktorý vyrezal už mnoho kopijovitých stĺpov a sikulských brán, v poslednom čase nazýva sikulskú bránu maďarskou bránou, podľa jeho názoru sa totiž nevyskytovala len u Sikulov, ale aj v iných maďarských oblastiach, okrem iného aj v Podunajskej nížine. Sikulská brána, slúžiaca ako javiskové pozadie vo Veľkej Mači na Matúšovej zemi, sa dostala ako motýv na darčekový pohár obce už ako „maďarská brána“, slovensky ju však už nazvali „staromaďarskou bránou". Čoraz širšie rozšírenie stavania kopijovitých stĺpov a sikulských brán ako národného symbolu v Európe a v iných častiach sveta môžeme považovať za akýsi „sikulský globalizačný jav“.46

Vo viacerých maďarských obciach na Slovensku zriadili národný pamätný park, kde majú v úmysle predstaviť veľké osobnosti maďarských dejín.47

„ V uplynulom poldruha roku sme veľmi veľa pracovali, postavili sme spolu dvanásť sôch, po Attilovi a Arpádovi, siedmich vojvodcoch a veternej harfe sme tu umiestnili aj Matku Maďarov, ba čo viac: pred lekársku ordináciu sme vyrezali Hypokrata, otca lekárstva. Práca bude pokračovať aj v budúcom roku (...) Svätý Štefan, po ňom budú nasledovať historické osobnosti, medzi nimi napr. Kund Búvár, ktorý podľa istých znakov práve pri Čľčove navŕtal lode nepriateľov“48 - vyjadril sa roku 2006 autor tejto iniciatívy, číčovský rezbár Géza Nagy, ktorý mimochodom za svoju doterajšiu rezbársku tvorbu kopijovitých stĺpov a sôch získal od predsedu Nadácie za kultúru Maďarov so sídlom v Budapešti rád Rytiera maďarskej kultúry {Magyar Kultúra Lovagja). Podotýkam, že vyššie spomenuté, ako i podobné iniciatívy podporujú aj predstavitelia maďarskej politiky, Attilovu sochu odhalil napr. Pál Csáky, v tom čase zastávajúci funkciu podpredsedu vlády Slovenskej republiky.

Po roku 1989 sa na týchto podujatiach čoraz viac dostávali k slovu aj predstavitelia cirkvi. Pomníky, sochy, pamätné kríže, resp. kopijovité stĺpy požehnal alebo posvätil vždy kňaz alebo kňazi niektorej konfesie, a súčasťou mnohých podujatí je omša v katolíckom kostole, alebo bohoslužby v kalvínskych alebo evanjelických kostoloch.

V posledných rokoch môžeme pozorovať dosť anachronistické miešanie pojmov ľudový, pohanský, svätý, „pramaďarský“ a kresťanský. Vedľa sumérskej teórie sa šíri aj tzv. náuka o Svätej korune. Jeden maďarský publicista a básnik-redaktor, žijúci na Slovensku, napísal za Hedvigu Malinovú49, študentku, ktorú 25. augusta 2006 v Nitre prepadli, modlitbu, uverejnenú v mesačníku , do ktorej pojal aj toto:

„Kedves Szent Koronánk, köszönjük, hogy itt vagy velünk és jelezd az egyetlen helyes irányt. Kérjük, erősítsd mindannyiunk hitét, add, hogy meg tudjuk tartani az Atya parancsolatait és Jézus urunk tanítása