Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Matfarskosť a tradícia 127

Tornali, pretože podľa povesti kráľ práve tu nechal pánov okopávať cibuľu na poli, a v tejto obci stojí aj socha kráľa Mateja od maďarského sochára Barnabása Hollóa.

Hoci vedecké výskumy dokázali, že kultúrne jednotná palócka etnická skupina neexistuje27 a široko sa rozprestierajúcu palócku oblasť spája iba nárečie28, palócke povedomie napriek tomu silnie. Po názvom Palócke dni usporadúvajú vo Fiľakove kultúrne podujatia, na ktorých hlavnú úlohu má prezentovanie palóckych ľudových tradícií. V Rožňave začali organizovať súťaž v prednese tzv. palóckych rozprávok. Hlavným cieľom tohto podujatia je, aby súťažiaci predniesli „pôvodnú palócku“ ľudovú rozprávku v „pôvodnom palóckom nárečí“, samozrejme v „pôvodnom palóckom kroji“. Vo Vrbovke bola založená Palócka spoločnosť, ktorá každoročne - tohto roku už dvanástykrát - organizuje Tábor ľudovej vysokej školy Dedičstvo (Örökség Népfőiskolái Tábor), ktorý, ako to aj hlavní organizátori vyjadrili, „je letný vzdelávací tábor, zaoberajúci sa „skutočnou maďarskou minulosťou a maďarským národným dedičstvom“, kde si môžu účastníci vypočuť prednášky napr. o vplyve sabirskosumérskych vzťahov na maďarské pradejiny29, alebo prednášky s názvami ako Klinové znaky od Tatárlaky po bošniacke pyramídy30, Sobáš bájneho vtáka turula a svätá Alžbeta31, či Modlitby z doby Andrása I. alebo prvá zrada Uhorska32 a pod.

Palócka spoločnosť je hlavným iniciátorom vyučovania klinového písma, táto spločnosť už tretíkrát organizoval zapojenie sa maďarských detí zo Slovenska do súťaže v klinovom písme v Karpatskej kotline, ktorej sa každý rok zúčastňuje viac a viac detí.33 „Cieľom súťaže je: oboznámiť a popularizovať medzi mladými toto rozhodujúce svedectvo nášho pradávneho kultúrneho dedičstva, a jeho prostredníctvom prehĺbiť povedomie príslušnosti k maďarskému etniku“ - hovorí sa medzi iným vo výzve do súťaže. Klinové písmo považujú za svoj „vlastnícky list ku Karpatskej kotline“.34 Boli by radi, keby v rodinách a medzi priateľmi bolo čoraz viac zástancov a používateľov klinového písma a podľa nich „tento náš pradávny poklad je zároveň aj vysokou školou národnej počestnosti!“ Za svoj vzor považujú maďarského historika Ferenca Badiny Jósa, „sumerológa, profesora pradejín“.35

Počet podujatí, usporiadaných v podobnom duchu v prostredí Maďarov na Slovensku neustále rastie a tieto názory dostávajú čoraz väčší priestor aj v tlači.

Zvyšuje sa aj počet podujatí, popularizujúcich maďarskú kultúru z doby príchodu predkov do Karpatskej kotliny, účastníci ktorých rukolapne, aj vonakjšľmi znakmi vyjadrujú svoj vzťah k „pradávnej“ minulosti, stavajú jurty, obliekajú sa do odevu, aký sa nosil v dobe príchodu Maďarov do tejto oblasti, vo viacerých táboroch sa snažia „verne“ napodobniť dané obdobie. V Kráľovičových Kračanoch na Žitnom ostrove postavili svojráznu jurtu z dreva. V Dolných Salibách na Matúšovej zemi nazvali organizátori - členovia kmeňa Zele - svoje letné podujatie „Dňami jurty“. Väčšinu umeleckoremeselných táborov tiež možno zaradiť do tohto prúdu, kde cieľom organizátorov bolo, aby vyučovaním pradávnych - aspoň nimi za také považovaných - ľudových remesiel maďarské deti na Slovensku spoznali svoje korene, a aby sa tým posilňovala ich maďarská identita. Tento cieľ sa odzrkadľuje už aj v názvoch táborov (napr. „Lovas-íjász-kézműves szittya tábor).36

Jedným z charakteristických príkladov uplatňovania romantického národopisného pohľadu v praxi je stretnutie obyvateľov siedmich dedín („kurtaszoknyás hétfalu“), kde sú súčasťou ženského ľudového kroja svojrázne krátke sukne Národopisný výskum síce dokázal, že na dolnom Pohroní ľudový kroj s krátkymi sukňami („kurtaszoknyás viselet“) nosili len v šiestich obciach37, napriek tomu dediny z okolia spo