Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
126 Ilona L Juhász ľudových piesní, resp. amatérskeho národopisného bádateľa z hľadiska odbornej kompetencie za rovnocenného s diplomovaným národopiscom (etnografom alebo folkloristom), dokonca k diplomovaným odborníkom má čím ďalej, tým viac odmietavý postoj. Romantické chápanie národopisu, hlboko zakorenené vo vedomí širokej verejnosti, prežívajúce aj v období socializmu, po roku 1989 sa ešte zosilnelo, hodnota tradície sa zvýšila, po vstupe do EU sa ešte ďalej upevňovala. Táto tendencia trvá dodnes. Po zmene spoločenského systému v roku 1989 sa už Maďari na Slovensku otvorene hlásia k svojmu maďarstvu, otvorene požívajú maďarské národné symboly, maďarskú zástavu, erb, národné farby, na svojich slávnostiach, ako aj v kostoloch môžu spievať národnú hymnu, zhudobnenú Szózat24 alebo hoci aj takzvanú sedmohradskú či sikulskú hymnu. Svoju príslušnosť k maďarskému etniku teda okrem zachovávania ľudových tradícií otvorene prejavujú aj rôznymi symbolmi, dokonca i prostredníctvom tzv. materiálnych prostriedkov. S pojmom tradícia sa už nespája len do roku 1989 zdôrazňovaná ľudová, t. j. roľnícka kultúra, ale chápu pod ním aj oveľa dávnejšie tradície z obdobia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny, dokonca približne v poslednom desaťročí aj avarsko-skýtske a sumérske tradície. Rečníci na rôznych podujatiach takmer vždy pripomenú aj dôležitosť ochrany pradávnej minulosti, koreňov a vlastnej identity. Použitie sloganu „bez minulosti niet budúcnosti“ sa stalo už takmer povinným vo verejných prejavoch aj v médiách. A, samozrejme, vystúpenia folklórnych alebo ľudových tanečných súborov nemôžu ani dnes chýbať na politických a spoločenských podujatiach. Úloha CSEMADOK-u ako akejsi „slúžky na každú robotu“ po roku 1989 zanikla, veď hájeniu záujmov maďarskej menšiny na Slovensku sa podujali tri maďarské politické strany25 - tieto sa roku 1998 z politickej nutnosti spojili pod názvom Strana maďarskej koalície. Po celom južnom Slovensku vznikali aj rôzne občianske združenia, vedecké inštitúcie a dielne. Hoci viackrát sa zdôrazňovalo a zdôrazňuje, že CSERMADOK je apolitická organizácia, na jeho podujatiach od r. 1989 dodnes je prítomný politický podtón, ktorý sa po zvolení nového predsedu v r. 2006 ešte zosilnel. Môžeme teda konštatovať, že ľudovoumelecké súbory aj po roku 1989 slúžia aj politickým cieľom. Je nutné zdôrazniť, že medzi úrovňou jednotlivých súborov ľudového tanca sú veľké rozdiely. Kým vo viacerých obciach tieto súbory zostavujú svoj program ešte v duchu niekdajšieho folkloristického hnutia Gyöngyösbokréta a v mnohých prípadoch ho uvádzajú v tzv. „maďarskom“ kroji26, existuje aj mnoho takých súborov, ktoré ich vedúci usmerňujú na vysokej umeleckej úrovni, majúc na zreteli národopisno-odborné kritériá. Členovia súboru Ifjú Szívek (Mladé srdcia) a Szőttes urobili a robia veľmi mnoho preto, aby z ľudovotanečného hnutia odstránili také prejavy, ktorých cieľom je len javiskový efekt. V období po zmene spoločenského systému popri postupnom posilňovaní romantického pohľadu na ľudovú kultúru sa objavil aj celý rad nových fenoménov. Popri národnom povedomí silnie aj regionálne povedomie. Snáď najtypickejším príkladom tohto procesu je silniace a šíriace sa povedomie „gemerstva“ a zvlášť „palóctva“. Na jeseň roku 2006 nadšení gemerskí maďarskí lokálpatrioti založili v rámci prvých gemerských republikových dní (gömöri országnapok) prvý virtuálny štát v regióne, gemerský štát bez hraníc s názvom Gômôrország-Gemersko- Gemerland. Pretože autori nápadu ako i podporovatelia tejto myšlienky považujú za svoj vzor kráľa Mateja, za hlavné mesto virtuálneho štátu označili obec Gemer pri
