Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Macľarskosť a tradícia 125

(...) a keď sa odtiaľto vrátil domov, nech už bol v jeho bezprostrednom okolí akokoľvek stiesňujúci, ducha i národ ubíjajúci nátlak straníckej moci, vedel, že Sme tu a Budeme tu!“19

Napriek tomu, že kontinuita oboch podujatí bola viackrát prerušená a výrazne klesla aj ich návštevnosť, vždy tu boli pokusy o ich vzkriesenie, o navrátenie ich „dávneho lesku“. Pôvodcovia týchto zámerov nebrali pritom do úvahy, alebo jednoducho si len nechceli uvedomiť spoločenské a politické zmeny, ani to, že úlohu, ktorú do roku 1989 tieto podujatia spĺňali, nemožno násilím zrekonštruovať. V roku 2007 sa zorganizovali obe podujatia. K podrobnému programu gombaseckej prehliadky, uverejnenému v mesačníku Itthon, boli pripojené pozoruhodné komentáre.

V prvý deň podujatia, 6. júla sa uskutočnilo „verejné obesenie Jósku Sobriho (legendárny maďarský zbojník - pozn. autora) na hlavnom námestí Rožňavy", čo organizátori odporúčali verejnosti nasledovnými slovami; „Nuž takýto div určite nevideli ani tí najstarší obyvatelia Rožňavy, veď doba verejných popráv obesením už dávno pominula, hoci dôvodov na obesenie by sa ešte stále našlo neúrekom. Odporúčame len pre silné nervy. Pre dospelých iba v sprievode detí !!!“ Čo majú tieto slová spoločného s pôvodným duchom Gombaseku, s čistým prameňom a so zachovaním identity, je pre nás záhadou... Pri odporúčaní večerného programu, maďarskej rockovej balady Kőműves Kelemen20 už nechýbajú vlastenecké myšlienky:

„Každý, kto bude prítomný v tento večer, zažije nezabudnuteľný zážitok, ktorý ho bude sprevádzať po celý život, pretože na doskách znamenajúcich svet bude stáť národ, osud, naše opustené a zapreté deti, pre falošný poklad zradená VLASŤ, prekrásne a čisto náš SLADKÝ MATERINSKÝ JAZYK, naše hudobné dedičstvo a samotný ČLOVEK, tak ako ho BOH stvoril. Príďte, Rožňavčania, synovia Veľkého Gemerského štátu, vybudujeme spoločne Dévsky21 hrad národa!“22

Programový blok s názvom Rodinná nedeľa propagovali ako „duchovné národné zhromaždenie", tu sa dočítame nasledovné: „Oživíme dávneho ducha Gombaseku. Po celý deň očakávame každého predstaviteľa duchovného a spoločenského života hornozemských Maďarov pestrými, zaujímavými sprievodnými programami. "23 Národopisná činnosť CSEMADOK-u teda bola od počiatku zameraná v podstate na folklórne hnutie a na zber ľudových piesní a tancov, neskôr aj na výskum ľudového odevu. Spočiatku CSEMADOK nevenoval pozornosť zberu ani prípadnému prezentovaniu prejavov materiálnej ľudovej kultúry. Až od sedemdesiatych rokov sa nabádali miestne organizácie k realizácii národopisných výstav, národopisných izieb a domov ľudového bývania. Počet takzvaných národopisných domov po roku 1989, ale najmä za posledných niekoľko rokov v očividnej miere narástol. Napriek tomu, že v neskoršom období CSEMADOK po niekoľko rokov organizoval pre dobrovoľníkov národopisné výskumné tábory, vo vedomí maďarskej menšinovej spoločnosti národopis stále znamená predovšetkým ľudový tanec, ľudovú hudbu a ľudový kroj. Od profesionálneho etnológa očakávajú to, čo sa v podstate sformovalo ešte v období romantiky: objavenie archaizmov, t. j. odkrývanie údajne ešte stále existujúceho „čistého prameňa“, hľadanie „koreňov“, skúmanie v nedotknutej forme zachovaných špecifických maďarských ľudových zvykov, ľudových tradícií atď. Väčšina (aj veľká časť inteligencie!) považuje ľudového tanečníka alebo speváka