Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Socioekonomické lokalizačné faktory... 99 Štruktúry obyvateľstva patria medzi najdôležitejšie charakteristiky demografickej statiky. Pri hodnotení štruktúry obyvateľstva sa používajú okamihové veličiny získa­né zo sčítania obyvateľstva alebo z bežnej evidencie obyvateľstva. Napriek tomu treba všetky charakteristiky štruktúr chápať a interpretovať dynamicky a v kontexte s historickým vývojom sledovanej štruktúry (Mládek, 1992). 4.1.1. Štruktúra obyvateľstva podľa kultúrnych znakov Školské vzdelanie je výrazom kultúrnej vyspelosti každej spoločnosti. Je jedným z činiteľov ovplyvňujúcich životnú úroveň a podmieňujúcich úspešný rozvoj národné­ho hospodárstva vo všetkých jeho oblastiach. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva je základným predpokladom rozvoja postindustriálnej spoločnosti. V 21. storočí naj­dôležitejšia zložka ekonomického rastu bude vedomostná kvalita populácie. Kvalita ľudského potenciálu je charakterizovaná ukazovateľmi podielu obyvateľ­stva s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním na celkovom počte obyvateľ­stva. Podiel kvalifikovanej pracovnej sily je jeden z určujúcich faktorov možných štruktúrnych zmien, najmä pokiaľ ide o orientáciu na sofistikovanejšie činnosti (Buček, 2003). Z hľadiska vzdelanosti obyvateľstva vykazuje Dolnonitriansky región veľmi nízku vzdelanostnú úroveň, čo je dôsledkom viacerých faktorov: malá mobili­ta obyvateľstva daného územia vplyvom jazykovej bariéry (tak v súčasnosti, ako aj v minulosti - jazyková uzavretosť komunity je typickou črtou záujmového územia), rurálny charakter územia (čo sa všeobecne vyznačuje podpriemernou vzdelanostnou štruktúrou, študovanie nie je rodinným príkladom), neúplný školský systém pre oby­vateľov maďarskej národnosti (absencia možností vysokoškolského štúdia v maďar­čine), nepriaznivá veková štruktúra obyvateľstva regiónu - vysoký podiel osôb v po­­produktívnom veku, ktoré majú väčšinou len základné vzdelanie. Ďalší kultúrny znak záujmového regiónu majúci silný vplyv na rozvoj územia je národnostná štruktúra obyvateľstva. Z národnostného hľadiska je zloženie obyva­teľstva záujmového územia pestré, k slovenskej národnosti sa hlási 46,2 %, maďar­skej 51,2 % obyvateľstva. Južná polovica Dolnonitrianskeho regiónu sa vyznačuje stredným stupňom heterogenity národnostnej štruktúry, podiel maďarskej národ­nosti v mnohých obciach južnej časti regiónu je nad 90 %. Prítomnosť maďarskej národnosti v záujmovom regióne umožňuje intenzívnejšie rozvíjanie hospodárskej spolupráce medzi agrosubjektmi Slovenska a Maďarska (prejav tohto fenoménu už odzrkadľujú medzi inými tri aktívne euroregióny v území Dolnonitrianskeho regiónu, ktoré už majú v záujmovom území viaceré rozbehnuté projekty v oblasti agrosekto­­ra: vybudovanie cezhraničných vínnych ciest a cezhraničných databáz agrosubjektov, organizovanie seminárov pre agropodnikateľov). 4.1.2. Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomických znakov Obyvateľstvo vo svojom historickom vývoji vždy bolo v určitom vzťahu k výrobným pros­triedkom. Nevyhnutnosťou sa stalo uspokojovanie ľudských potrieb (potrava, bývanie, zdravotná starostlivosť atď.), preto každá spoločnosť musela zabezpečiť produkciu a následné rozdeľovanie výrobkov a služieb uspokojujúcich tieto potreby. Išlo o vzťah vlastníka alebo vzťah bezprostredného výrobcu alebo vzťah ako vlastníka, tak aj bez­prostredného výrobcu. Toto malo za následok delenie obyvateľstva na odlišné sociál-

Next

/
Thumbnails
Contents