Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
78 László Öllös v silných štátoch panuje tento systém, a tak v súčasnosti sa ich záujmy dajú najúčinnejšie uplatňovať práve pomocou tohto politického systému. Takže ich treba aplikovať len tam, kde sú, a do tej miery, aby boli v súlade s ich konkrétnymi záujmami. Ich porušenie je prípustné, ba môže byť aj užitočné, ak sa dá dostať do lepšej vydieračskej pozície v rámci EÚ práve ich porušením. Slabosť demokratického dedičstva EÚ sa nevyvážila dôslednou kritikou a vedomou osvetou verejnej mienky z viacerých dôvodov17 18. Jedným z nich je to, že jej štáty samy používajú národné odlúčenie, takže dôsledná kritika by bola spôsobila problémy aj im. Druhým je to, že jednotlivé západoeurópske národné štáty majú vlastné, v niektorých prípadoch odlišné stanoviská v súvislosti s jednotlivými postkomunistickými krajinami15. Súčasná kríza zastihla nové stredoeurópske členské štáty Únie v takomto stave19. Polovičatosť transformácie, slabosť ústredných vlád, kríza rodiny, strašidelná vízia masovej migrácie, ako aj panujúce dedičstvo národnej agresivity robia transformáciu základného hodnotového systému zložitejšou. Ich súčasný ekonomický rast oproti starším členským štátom EÚ posilňuje dojem jednotlivých vlád a významnej časti verejnosti, že prebiehajúci proces je v poriadku: dobiehanie pokračuje. Čiže hlboká zmena nie je nevyhnutná. Hlavným aspektom stratégie sledovania nie je to, aby sa zúčastnení stali najlepšími. Preto pokiaľ ich k niečomu nenúti dostatočne efektívne sledovanie rozvinutejších, načo by to riskovali. Zaostávanie Stredná Európa je svet polovičatosti vyplývajúci z relatívnej zaostalosti. Udalosti z druhej polovice dvadsiateho storočia ďalej komplikovali jej vývin. Vznik veľkej ríše vo východnej a strednej časti Európy mal totiž za následok ešte rýchlejšie zaostávanie regiónu. Po páde tejto ríše začala stredná Európa znovu otvorene oživovať svoje tradičné národné nenávisti. Naraz sa vracia k argumentácii z obdobia pred komunizmom a používa aj komunistickú argumentáciu. Aj v dôsledku tejto kombinácie vznikajú strany, ktoré pokračujú v nacionálnej dohode z čias komunizmu. Víťazstvo jedných a porážka druhých vo vojnách a konfliktoch dvadsiateho storočia v rámci kontinentu sa prejavili ako pozičný posun medzi národmi, pričom Európa ako celok v porovnaní s ostatnou časťou sveta zoslabla. Coudenhove-Kalergi tento stav medzi dvoma svetovými vojnami hodnotil ešte relatívne mierne, problém pokladá len za politický20. Proces slabnutia Európy sa však zjavne neskončil ani po páde komunizmu. Nezastavil ho ani rozpad duálneho mocenského systému, ani vznik Európskej únie a 17 Alexander B. Murphy: Rethinking Concept of European Identity. In: Nested Identities, Nationalism Territory, and Scale, edited by Guntram H. Herb and David Kaplan. Rowman- Littlefield Publishers, INC. Lanham-Boulder-New Vork-Oxford, 59-61. p. 18 Napríklad v rôznych otázkach rozpadu Juhoslávie. 19 Étienne Balibar charakterizuje hodnotovú neistotu v otázke kľúčových pojmov európskej jednoty. Étienne Balibar: We, the People of Europe. Reflections on Transnational Citozeship. Princeton University Press, Princeton and Oxford, 2004, 203-206. p. 20 Richard Coudenhove-Kalergy: Pan-Europe, Paris, Presses Universitaires de France, 1988,9-12. p.
