Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
Identita strednej Európy 77 Toto protirečenie dobre znázorňuje zápas Nemcov proti nadvláde francúzštiny a zároveň za nadvládu nemčiny nad ostatnými stredoeurópskymi jazykmi a následne ich zápas proti nadvláde nemčiny a za nadvládu ich vlastného jazyka nad jazykmi susedov. Ponaučením z jazykového zápasu nie je národná sloboda všetkých ľudí, ale iba národná sloboda tých, ktorí používajú určitý jazyk. Stred Národy malých stredoeurópskych štátov neschopné federalizácie Rakúsko-Uhorskej monarchie, ktoré tým stratili svoju veľmocenskú pozíciu, museli čeliť tomu, že si ich znovu a znovu podmanili a zároveň zmenili aj ich politický a spoločenský systém. Avšak tradíciu ich národných bojov ďalej živia aj ich lídri. Ba dokonca aj veľká časť ich vyhnanej opozície zostáva na tejto ceste. Ústredným vzorom sa nestávajú Oszkár Jászi, István Bibó, Milan Hodža alebo Karl Renner, ale obhajoba výsledkov národného utláčania susedov, etnických čistiek a zverstiev a zachovanie mlčanlivosti o týchto hrozných zločinoch na domácej i medzinárodnej pôde15. Stali sa otrokmi svojich bojov, závislostí a protiľudských zločinov páchaných jeden na druhom. Ich vedúca elita a významná časť ich spoločností sa zapojila do zničenia alebo aspoň oslabenia kultúry svojho suseda až v takej miere, že otvorenú konfrontáciu s touto skutočnosťou vníma ako ohrozenie celého sveta. Bez kritickej konfrontácie však starý svet žije ďalej. Z jeho zorného uhla sa v podstate ani na ich súčasnú situáciu nedá pozerať inak, ako na taktický stav. Ako na výber hodnôt len horko-ťažko. Takýto spôsob videnia však má svoj vplyv aj na západné spojenecké systémy. Tieto národy sa síce viažu k Západu, ale ak práve majú iné záujmy, tak sa bez váhania rozhodnú inak. Medzitým systematicky naznačujú svojej verejnosti, že príklad je priamo pred ich očami. Ľudia môžu vidieť a konkrétne zažiť, že v Európskej únii vládne záujmová viazanosť. Pre stredoeurópskych lídrov je najpôsobivejším príkladom prvenstva záujmovej viazanosti to, že pri vstupe do EÚ sa nevyžadovalo od asociačných členov, teda ani od nich, aby sa k agresívnym kapitolám svojej národnej minulosti postavili so zásadnou kritikou. Západniarom stačilo aj to, aby si svoje dávnejšie konflikty aspoň zmiernili, a tak si v najdôležitejších prvkoch mohli zachovať stratégiu národného oddelenia. Ich domáca komunikácia, samozrejme, toto všetko zosilňuje, signalizujúc, že západniari v skutočnosti nie sú ničím odlišní, len sú bohatší. Takže jednotlivé malé stredoeurópske štáty majú sledovať svoje vlastné záujmy a uplatňovať si ich pomocou akéhokoľvek nástroja, aký len majú k dispozícii. Vyznávané hodnoty v skutočnosti nie sú viac než propaganda. Slúžia na to, aby pred verejnosťou zakryli skutočné záujmy tých, ktorí ich hlásajú a ktorí prezentujú svoje vlastné záujmy ako verejné. Preto sú vyvíjanie nátlaku a vydieranie prijateľné, ba dokonca užitočné nástroje. Prvoplánová miera uplatňovania ich záujmov je tak dostatočná sila16 a účinnosť. Čiže to, čo je účinné, je aj správne. Aj pravidlá Západu je potrebné prevziať preto, lebo 15 Lord Acton príkladom Švajčiarska demonštruje, že hranice národa nemusia byť totožné s hranicami štátu. Lord Acton: Nacionalizmus. In.: Ludassy Mária (ed.): Az angolszász liberalizmus, klasszikusai. Atlantisz (Medvetánc), Budapest, 147. p. 16 Ján Čarnogurský: Koľko detí mal István Bibó? In.: Kis nemzetek és országok Közép- Európában - Malé národy a štáty v strednej Európe. Kultúrny inštitút Maďarskej republiky, vydavateľstvo Kalligram, Bratislava, 1998, 160. p.
