Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
76 László Öllös V dobe národných zápasov je to práve argument krivdy, ktorý umožňuje, aby národná agresivita -1, j. národné utláčanie druhých, resp. snaha oň - bola prezentovaná ako zápas o sebaobranu tak pred vonkajším svetom, ako aj pred domácou verejnosťou. S dôstojnosťou ohrozeného, ba napadnutého sa môže dožadovať pomoci aj v zahraničí, aj u každého člena národa. A aj keď situácia vyzerá úplne inak, snaha alebo fakt národného utláčania druhých sú dobre viditeľné, neistota a podozrenie sa dajú roztrúsiť aj vtedy, ak má vo veci prsty ten druhý. Veď svet formuje zápas národov, takže každý je podozrivý. Z logiky procesu vyplýva agresivita druhého národa, preto je prinajmenšom nezodpovedné veriť mu a podporovať ho. Významná časť národnej inteligencie sa pod ťarchou tohto argumentu odrezala od univerzálneho ľudského, pretože svet podriadila národnému12. Tým a kvôli tomu si bráni svoj kultúrny monopol získaný u vlastného národa. Napriek tomu, že mnohí pripúšťajú potrebu vzťahov medzi národmi v modernom svete, úplnú slobodu kultúrnych vzťahov si neželajú. Chcú si udržať svoj monopol na kultúrne smerovanie národa, a tak kultúrne vzťahy príslušníkov vlastného a druhého národa sú pre nich prijateľné len dovtedy, kým neporušujú zásadné princípy tohto monopolu. Čiže tieto vzťahy môžu byť bohaté a intenzívne. Ale v očiach veľkej časti národnej inteligencie nesmú nadobudnúť takú formu, ktorá by spochybnila prioritu národného záujmu a najmä ktorá by ho chcela nahradiť akýmsi nadnárodným hodnotovým systémom. Súčasný panujúci výklad univerzálnych ľudských práv je taký, aby sa nevylúčila možnosť dostať národné kultúry do dominantného postavenia pomocou mocenských nástrojov štátu. Také oprávnenia, aké majú disponenti národnej moci, príslušníkom iných kultúr neposkytujú13. Môže to takto zostať predovšetkým preto, lebo veľká časť občanov daného štátu nechce zmenu. Mimoriadne dôležitým faktorom takéhoto stavu hodnotového systému je to, že drvivá väčšina lídrov si neželá vzdať sa svojej výlučnej moci a vplyvu nad národnou kultúrou. Kritika Také hodnotenie doterajšieho chápania, ktorého základným hľadiskom je sloboda národného rozvoja jednotlivca, čiže povýšenie národnej slobody a rovnosti na univerzálnu hodnotu, by jasne ukázalo obdobia mocenskej expanzie a národného útlaku a tiež túžbu po nich. Nakoľko nacionalizmus je skupinová identita, takéto hodnotenie by ukázalo aj to, ako spravili z národného podriadenia druhých masovú požiadavku, aj to, ako sa stala národná nerovnosť v rámci štátu národnými väčšinami akceptovaným, ba dokonca želaným stavom. Ale aj to, akú úlohu zohrala v tomto procese národná inteligencia, a taktiež to, aké deformácie spôsobilo povýšenie národného záujmu na mobilizujúcu ideológiu v interpretácii a následnej aplikácii ľudskej slobody a rovnosti rad radom v jednotlivých štátoch14. 12 Podobnosť medzi predstavami Herdera és Rousseaua rozoberá dielo F. M. Barnard. F. M. Barnard: Self-Direction and Political Legitimacy - Rousseau and Herder című műve. (Oxford, Clarendon Press, 1988.) 13 Pozri ľudskoprávne dokumenty OSN. 14 Zážitok prvej svetovej vojny a jej vplyv na vznik modernej myšlienky európskeho zjednotenia plasticky popisuje Christofer Booker a Richard North v diele „Skryté dejiny evropské integrace od roku 1918 do současnosti“. Barrister & Principal, Společnost pro odbornou literatúru, 2006, 23-25. p.
