Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
Identita strednej Európy 75 priebežne dá udržiavať pocit ohrozenosti. A pomocou pocitu ohrozenosti sa pred verejnosťou vlastnej krajiny dajú ospravedlniť rozhodnutia a skutky, ktoré smerujú k národnému utláčaniu druhých. Týmto sa dá docieliť aj to, aby okrem vedúcej elity očakávali národné podriadenie druhých aj obyčajní občania. Tým aj oni sami budú považovať za opodstatnený rad zásahov, ktoré sú namierené na národné podriadenie druhých. A, samozrejme, budú akceptovať zriadenie inštitúcií a vznik pravidiel potrebných na toto podriadenie. To, že tým obmedzujú vlastnú národnú slobodu, necháva upadnúť do zabudnutia priebežne udržiavaný pocit ohrozenosti. Potreba národného boja v medzinárodných vzťahoch udržiava prírodný stav11 aj podľa chápania teórie spoločenskej zmluvy. Ostatné relevantné koncepcie zas vidia ako potvrdený obraz človeka, ktorý je agresívny, ale ktorý je prinajmenšom citovo a rozumovo ovládateľný v jeho súčasnom stave pomocou agresívneho nacionalizmu. V tomto ponímaní jednotlivé prúdy myšlienok splývajú, ich základné hodnoty sa miešajú. Avšak nie prevzatím princípov liberálnej demokracie a neskôr sociálneho minima, ale v spoločnej aplikácii silovej politiky postavenej na národnej agresivite. Argument národnej krivdy Druhým argumentom malých stredoeurópskych národov okrem argumentu ohrozenosti v záujme toho, aby sa vyhli uplatneniu princípu národnej slobody a rovnosti voči členom susedného národa a aby deformácie vlastných národných identít podrobili zásadnej kritike, je argument národnej krivdy. Podľa tohto argumentu im sused, prípadne susedia v minulosti spôsobili také hlboké národné utrpenie, že prenasledovaný národ má právo aspoň na čiastočnú odplatu za svoje krivdy v súčasnosti alebo blízkej budúcnosti. Podľa ľudskoprávneho chápania však utrpenie v minulosti nikoho neoprávňuje na to, aby sa usiloval o dominanciu nad ostatnými, či už v prítomnosti alebo budúcnosti. Argument národnej krivdy sa dá uplatniť jedine porušením takéhoto chápania. Tento argument má mimoriadny význam pre národný štát preto, lebo na jednej strane princíp, že krivdy z minulosti oprávňujú ľudí žijúcich v prítomnosti na národné ovládnutie druhých, bol v minulosti uplatňovaný často, a na druhej strane jeho ďalšie uplatnenie znova a znova odbúrava zábrany proti národnej agresivite. Takéto krivdy totiž môže demonštrovať každý. Vo všeobecnosti z národného obdobia rozvoja, ale ak sa to nezdá postačujúce, tak z obdobia pred národným obdobím, ktoré bolo premenované na národné. Ako súčasť tohto obdobia je argument krivdy tvarovateľný podľa potrieb aktuálnej politickej propagandy. A kritici sa dajú umlčať alebo aspoň spoločensky marginalizovať s tvrdením, že veď národný súboj pokračuje. V stávke je zachovanie národa, čo je nepredstaviteľné bez nadobudnutia alebo práve udržania jeho dominantnej pozície. Preto mobilizujúca sila argumentu krivdy je kľúčová pre zachovanie národnej zaviazanosti lídrov a udržanie bojovej sily más. Preto v charaktere argumentu krivdy môže mať realita len takú úlohu, aká ešte vyhovuje jeho funkciám. Ostatné súčasti reality so zbytočné, ba dokonca priam škodlivé. 11 11 Jürgen Habermas charakterizuje možný vplyv európskej ústavy na vznik európskej solidarity. Pozri: Jürgen Habermas: Zur Verfassung Europas, Ein Essay, Suhrkamp, Berlin, 2011, 53-34. p.
