Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
Identita strednej Európy 73 nich bolo, že nemôžu otvorene pokračovať vo svojich národných konfliktoch a že v medzinárodnej politike budú o nich mlčať, alebo si problémy budú vybavovať v rámci inštitúcií EÚ. Druhou podmienkou bolo to, že svojim národnostným menšinám poskytnú také výhody, aby v ich kruhoch nevznikla otvorená nespokojnosť. Práve to bolo mimoriadne dôležité. Skrytú nespokojnosť sa totiž EÚ snaží riešiť len do tej miery, aby nenastal výbuch. Únia nikde neposkytla národnostným menšinám nových členských štátov rovnoprávnosť5. Mlčanie alebo inštitucionálne tlmenie národných rozporov však ani teraz neprinieslo skutočné riešenie zdedených národných konfliktov nových členov. Tieto kultúry už podobnú skúsenosť mali: boli nútené mlčať aj počas komunistického režimu. Rozdelenie sveta v dobovej prítomnosti a zachovanie militantného chápania národnej minulosti sa však stali politickým a tým aj mocenským záujmom. Konštruktívna kritika pritom narazila aj na potrebu ideologickej mobilizácie proti dobovému nepriateľovi. V rámci komunistického bloku aj medzi kritikmi režimu žilo presvedčenie, že komunizmus zmrazil agresívny nacionalizmus, avšak bez toho, aby riešil jeho protirečenia. Preto mohol znovu vybuchnúť po páde komunizmu takou silou. Takéto uvažovanie je však nepresné. Zmrazenie znamenalo predovšetkým zákaz kritiky sovietskej nadvlády. Príprava na boj proti Západu však bola propagandistický živená národným bojom proti susedom. Tento boj bol zahalený aj do ideologického rúška triedneho boja, ako keby druhý národ bol zároveň aj vykorisťovateľom. Boj ako hlavný hýbateľ dejín v kombinácii s kolektivizmom takéto prepojenie umožnil. Triedny boj mohol byť interpretovaný aj ako národný boj a naopak6. Liberálne demokracie na Západe, resp. iné národy v dejinách mohli byť predstavené ako triedni a aj národní nepriatelia7. Ideológia stalinizmu vložila do rúk zástancov národného nepriateľstva vynikajúcu zbraň8. Vzťah triedneho a národného boja a zároveň boj ako najväčšia hybná sila spoločnosti ukázal, že domáca zjednocujúca sila boja proti národnému a triednemu nepriateľovi je mobilizujúca. Vedenia malých štátov strednej Európy dostali výbornú možnosť zahaliť svoje národné konflikty do tohto ideologického rúška. Čiže ak neporušili základné pravidlo - zákaz národnej kritiky sovietskej nadvlády - mohli svoju nevraživosť proti susedom zahaliť do rúška národno-triedneho boja a svoju problematickú legitimitu potvrdiť posilnením tradičných, pre každého dobre známych nenávistí. Komunistické elity pritom mohli ponúknuť spojenectvo skupinám a osobám spätým s autoritatívnou minulosťou krajiny a s národ-5 Endre Kiss hovorí o kríze stredoeurópskej identity. Kiss Endre: Mitől függ az európai identitás? http://www.inco.hu/inco9/global/cikklh.htm 6 Stalin: O základoch leninizmu. In.: Stalin: Otázky leninizmu. Nakladateľstvo PRAVDA, v Bratislave roku 1949, s. 60-69. 7 Stalinova koncepcia nacionalizmu mala zjavne veľký vplyv na politické myslenie v strednej Európe. Podľa Leszeka Kolakowského najdôležitejšie napätie v marxistickom historickom materializme sa nachádza medzi historickou nevyhnutnosťou triedneho boja a vedomým ľudským konaním. Leszek Kolakowski: Die Hauptschtrömungen des Marxizmus. München- Zürich, 1988, Erster Band, 168-169. p. 8 Nyikolaj Bergyajev: Az orosz kommunizmus értelme és eredete. Századvég Kiadó, Budapest, 1989,110-112. p.
