Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)

Štúdie

72 László Öl lös Namiesto vzájomného spojenectva bola pre nich lepšia mocnosť, ktorá sa usilovala o získanie dominancie nad celým regiónom, alebo dokonca o jeho úplné podmanenie, pričom zvyčajne prevzali jej politický systém a ideológiu a podporovali jej ďalšie doby­vačné snahy a neľudské činy, za ktoré sa následne ospravedlňovali. Predovšetkým pred verejnosťou vlastného národa. Mali jeden spoločný argument: sused (susedia) ohrozuje (ohrozujú) náš vlastný národ. A odvrátenie ohrozenia predsa ospravedlňuje všetko. Na to však bolo treba zahaliť jasnú súvislosť, že ich národná sloboda, rovnosť a o ne sa opierajúci slobodný národný rozvoj je možný jedine vtedy, ak sa vzájomne podpo­rujú. Ak vzájomne podporujú rovnosť jeden druhého, a to nielen všeobecne, ale v prí­pade každého jedného. To znamená, že moderná verzia stredoeurópanstva nespočíva len v snahe dobieha­nia najvyspelejších a v úcte k domácim výkonom svetovej úrovne. Jej súčasťou je tiež opakujúce sa zaostávanie, ktorého dôležitou príčinou je bezbrehé posluhovanie silnej­ším z túžby po víťazstve nad národným susedom. Stredoeurópanstvo teda spočíva nielen v pokusoch o dobiehanie, nielen v opakujú­com sa zaostávaní, ale v oboch súčasne. Podstatou stredoeurópanstva je práve táto polovičatosť. Polovičatosť ako realita životných podmienok, potom ako hodnota, ktorá sa má chrániť, potom ako cieľ, ktorý sa má sledovať, potom ako sled situácií, ktorý je nielen ospravedlniteľný, ale ktorý sa má ospravedlniť4. Ide o takú identitu, pri ktorej sa jednotlivé malé národy snažia osvojiť si dôležitejšie prvky tejto polovičatosti a ak sa naskytne možnosť, zastierajúc cenu takto osvojených poznatkov, zvíťaziť nad druhým a podmaniť si jeden druhého, ba dokonca ho aj zničiť. A to tak, že sa treba spojiť praktic­ky s kýmkoľvek, s kým sa len dá. Ich spojenectvá sú len príležitostné, viažu sa na kon­krétny záujem, avšak v prípade zmeny situácie urobia partneri okamžite zmenu. Jedným slovom, aj v prípade spolupráce sú títo partneri krajne nespoľahliví, aj vzájom­ne, aj pre vládnucu moc. Sú schopní súčasne spolupracovať v jednej veci a ubližovať si v druhej. Clona mlčania Po páde komunizmu sa objavila hypotéza, podľa ktorej podmaňovanie národov slúži v dvadsiatom storočí ako dostatočné poučenie a že zrod liberálnej demokracie poskytuje Stredoeurópanom primeranú príležitosť, aby prekonali svoju národnú nevraživosť. Následne sa k tejto hypotéze pripojila aj téza, že v historickom meradle sa možnosťou rýchleho vstupu do NATO a Európskej únie, ktorý priniesol bezpečnosť hraníc a ich súčasné zrušenie, agresívne nacionalistické dedičstvo malých stredoeurópskych náro­dov otrasie v základoch. Vstup krajín tohto regiónu do Európskej únie sa mohol usku­točniť, čo sa týka ich vzájomných vzťahov, za dvoch dôležitých podmienok. Jednou z 4 Milan Kundera vo svojej eseji Únos Západu definuje strednú Európu ako zmenšený model Európy. Je vytváraný podľa pravidla: čo najviac rozmanitosti na čo najmenšom priestore. Pokladá ju za neistú oblasť medzi Ruskom a Nemeckom, ktorú obývajú malé národy. Podľa neho je tento región kultúrnou súčasťou Západu. K Východu patrí len zemepisne zhodou his­torických okolností. Kundera si chce vyjasniť kultúrnu príslušnosť regiónu. Podľa nás to však nie je jednoznačné.

Next

/
Thumbnails
Contents