Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)

Štúdie

Americké, britské a francúzske zajatie po 2. svetovej vojne... 45

dených na vojenské práce44. Podľa autorovho zoznamu boli Maďari v 125 táboroch prevádzkovaných Francúzmi (v Rakúsku 9 táborov, v Nemecku 10 a vo Francúzsku 106). V tomto počte nefigurujú tie, ktoré sa do francúzskych rúk dostali po rozdelení zón, a tak sa počet zvýši na 140 táborov45. Podľa štúdie Zoltána Vasváriho sa z Maďarov, ktorí sa dostali z anglosaského zajatia, odovzdalo do francúzskych táborov, v menšej miere aj holandských, belgických a luxemburských táborov 45 - 50 tisíc osôb, čo sa uskutočnilo vďaka tomu, že ich hlavný veliteľ západných ozbrojených síl generál Eisenhower koncom marca 1945 označil za DEF. Z istého hľadiska to bolo protiprávnym opatrením, lebo so spomínanými krajinami Maďarsko nebolo vo vojnovom stave46. Podľa medzinárodného práva neboli členovia maďarskej armády vo francúzskej zóne Rakúska považovaní za vojnových zajatcov, iba internovaných, ale vo francúzskej zóne Nemecka ich protiprávne považovali za vojnových zajatcov zarovno s Nemcami - čiže sa dostali do veľmi zlej pozície47.

Asi najzaujímavejším v tomto smere je príbeh Gáspára Kosztolányiho, ktorého utrpenie vo francúzskom zajatí úzko súviselo s katastrofálnou situáciou ohľadom zásobovania jedlom. Ďalším problémom boli francúzske stráže. Na rozdiel od spravidla disciplinovaných Američanov a Britov, v radoch francúzskej armády bojovali obávané severoafrické koloniálne jednotky48, marockí a alžírski strážcovia boli väčšinou suroví a vyskytli sa aj také prípady, že strieľali smerom do tábora, alebo aj znásilnili mladých členov organizácie Levente49.

Vo francúzskych táboroch sa situácia začala zlepšovať na jeseň 1945 a tieto zmeny boli dôsledkom viacerých faktorov. Po tom, čo ustali veľké pohyby v júni a júli 1945, táborenie pod voľným nebom sa postupne ukončilo50. Zodpovední si uvedomili, že idú proti svojim záujmom, ak zajatcom nezabezpečia stravu a prácu51. Vo francúzskych zónach sa zrušilo zajatie maďarských zajatcov až v zime 1946/47, ale aj tak sa Maďari dostali na slobodu o rok skôr než niektorí nemeckí zajatci52.

V cudzom, neznámom prostredí ľudí nedržali spolu iba ich velitelia, ale aj inštinkty, či už to boli mladí, neraz vystrašení členovia Levente alebo aj skúsení vojaci. Tieto väzby boli tým silnejšie, čím mali k sebe jednotlivci alebo skupiny bližšie, a tak najsilnejšie putá boli medzi kamarátmi, nehovoriac o príbuzných či dokonca súrodencoch. Proti súdržnosti často pôsobili aj iné sily - na rozdiel od Britov, ktorí vojenské zväzy nechávali aj v zajatí zámerne pohromade, Američania jednotky väčšinou rozdeľovali53. Niektorí spomínali, že v zajatí oddelili dôstojníkov od mužstva (Gáspár Kosztolányi, Ľudovít Petra) alebo zajatcov rozdelili podľa národnosti (László Ásványi, Imre Papp). K drobeniu

44 Tárcái, 1992, 69.

45 Tárcái, 1992, 82, 142-149.

46 Küllős - Vasvári, 2006, 30.

47 Gosztonyi, 1992, 279.

48 Kershaw, 2013, 365.

49 Tárcái, 1992, 74.

50 Tárcái, 1992, 39.

51 Tárcái, 1992, 82-86.

52 Gosztonyi, 1992, 279.

53 Knopp, 2009, 228.