Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Štúdie
46 Zoltán Kőrös skupiny dochádzalo aj inými spôsobmi: viackrát spomínaným javom bolo aj to, že sa väčšie skupiny na voľnej nohe nevedeli dohodnúť, kam ďalej, a rozdelili sa, a tak mali jednotlivé skupiny často úplne iné osudy. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že čím horšie boli podmienky v uzavretom priestore, tým ťažšie sa dali udržať konflikty na uzde. Ako píše Tárcái, zatvorenosť s ostatnými, nedostatok zmysluplnej fyzickej a duševnej činnosti vyniesli zo zajatcov dobré aj zlé vlastnosti, väčšinou však tie zlé a vyostrili sa aj spoločenské rozdiely (vojak - dôstojník, roľník - remeselník)54. Antagonizmus medzi obyvateľmi južného Slovenska a osobami z územia trianonského Maďarska, ktorý sa spomínal najmä v súvislosti s vojenskou službou, kde Felvidéčanov ich dôstojníci označovali za „hornozemských komunistov“, už v období zajatia moji pamätníci príliš nespomínali. Medzi masami Nemcov boli Maďari často nerozlíšiteľní - v prvom rade tí, ktorí boli v nemeckých uniformách a práve oni najviac doplácali na nenávisť miestneho obyvateľstva (Lajos Zsidó, Marcell Prohászka), ale aj strážcov, ktorí prechovávali k Nemcom nenávisť. Stávalo sa aj to, že Nemci, ktorí boli vo väčšine, si pomáhali navzájom aj na úkor Maďarov (alebo aj opačne), čo vyvolávalo konflikty medzi národnosťami, hoci konflikty s Nemcami boli typickejšie skôr z obdobia pred zajatím. Na rozdiel od zajatcov v Sovietskom zväze, ktorých brali do sovietskeho vnútrozemia s jednoznačným cieľom - na nútenú prácu, Briti a Američania sa pozerali na zajatcov ako na záťaž, ktorej sa treba čo najskôr zbaviť. Pravda, vojna spôsobila obrovské škody na majetku aj na Západe, predovšetkým v Nemecku, a povojnová obnova si vyžiadala obrovské vzopätie síl. Západní Spojenci využívali zajatcov na prácu v oveľa menšej miere, než sa to robilo v Sovietskom zväze, kde nútená práca domnelých či skutočných nepriateľov štátu mala dlhú, ešte predvojnovú tradíciu a bola jedným z pilierov sovietskej ekonomiky55. Mnohí západní zajatci nepracovali ani minútu, a to ani vtedy, keď na to mali silu. Odborná literatúra spomína rôzne druhy prác: práce okolo kasární a nemocníc okupačných vôjsk, odpratávanie sutiny, rekonštrukcia ciest, mostov a železníc, zbieranie všadeprítomných výbušnín a vojnového materiálu atď. Okrem toho bol nedostatok pracovných síl v baníctve, poľnohospodárstve a v priemysle - nemeckí zajatci, ktorí zažili západné zajatie, odpracovali dovedna 2 miliardy pracovných dní56. Prepúšťanie 280 - 300 tisíc vojakov padnutých do zajatia na Západe začalo už v lete 1945. 0 ich prijatie, demobilizáciu a návrat k rodinám sa spočiatku staralo maďarské Ministerstvo obrany, ale keďže sa nevedelo popasovať s touto veľkou úlohou, do práce sa zapojil aj Červený kríz a iné dobrovoľné spoločenské organizácie. Neskôr maďarská vláda vytvorila Vládny komisariát pre navrátenie zajatcov (Hazahozatali Kormánybiztosságot), ktorý vybavoval predovšetkým záležitosti navrátilcov zo Západu. Pred augustom 1945 ich ani neregistrovali, ale dovtedy nebol ich počet významný, pretože zajatcov posielali domov vo väčšej miere až od augusta 194557. 54 Tárcái, 1992, 28-29. 55 Stark, 2006,143-148. 56 Tárcái, 1992, 34-35. 57 Stark, 1989, 56-57.
