Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Recenzie
Recenzie 157 a podvedome sa prispôsobujú určitým pravidlám a očakávaniam. Už aj Halbwachs rozlišuje hlavné typy pamätí a popri autobiografickej zavádza aj historickú pamäť, pojmy história a kolektívna pamäť. Autobiografická pamäť je pamäť zážitkov prežitých vo vlastnom živote, zatiaľ čo historická pamäť je tá, ktorá sa k nám dostáva cez historické popisy. História je tá minulosť, ku ktorej ma neviaže „organický" vzťah - tá minulosť, ktorá už netvorí dôležitú súčasť nášho života - zatiaľ čo kolektívna pamäť je tá aktívna minulosť, ktorá formuje našu identitu. Pamäť, keďže už v prítomnosti žijúci stráca vzťah s minulosťou, musí odovzdať miesto histórii. Historická pamäť môže byť organická alebo anorganická: môžeme oslavovať aj to, čo sme nezažili, takto udržiavajúc živou jednu časť histórie pre samých seba; v druhom prípade žije pamäť len v historiografii, prípadne v učebniciach histórie. Mimochodom môžeme spomenúť pred desaťročiami na niekoľko rokov aj u nás módne výskumy zamerané na sedliacke autobiografie. Bohužiaľ, zostali mimo zorného uhla vtedy už rozkvitajúceho výskumu pamätí. Samozrejme, aj iných zaujímala pamäť, určenie typológie pamätí, v našom prostredí už tak veľa citovaný egyptológ Jan Assmann špecifikuje štyri druhy pamäti: 1. mimetická pamäť, 2. odovzdávanie praktických znalostí - pamäť materiálu - predmety, 3. komunikatívna pamäť: jazyk, 4. kultúrna pamäť. Omnoho menej sú u nás známe práce Alleidy Assmann, ktorá sa nielen v egyptskom prostredí, ale aj v novom historickom a kultúrnom prostredí zaoberá históriou a modelovaním pamätí vytvorených o nej v rôznych komunikačných kanáloch. (Der lange Schatten der Vergangenheit. Erinnerungskultur und Geschichtspolitik. München, 2006.) Zmenou technológií pamäti a vybavovania sa ukázalo, že miesta pamätí a ich materiálne podoby sa stali stelesnením kultúrnej pamäti, pri formovaní ktorej možno prečítať interpretácie minulosti pre súčasnosť, teda spoločenskú zakorenenosť. Väčšina tých, čo sa zaoberajú výskumom pamäti, získala svoje spoločenské skúsenosti nie v tom historickom a spoločenskom prostredí ako ich kolegovia, menovite slovenskí a maďarskí kolegovia, zo strednej a východnej Európy. V tejto oblasti je každodennou skúsenosťou už po stáročia, že vedľa seba existujú, ba dokonca si vzájomne odporujú rôzne spomienky - najmä historická pamäť a osobná pamäť. Ilona L. Juhász má zvláštny cit pre rôzne prejavy foriem pamäti a spomienok. Prezrúc si jej štúdie a knihy, môžeme vidieť stanice tohto záujmu, ktoré vedú od osobnej pamäti až k formovaniu kultúrnej pamäti1. Výskum Hony L. Juhász sa zameriava - použijúc jej slová - na dokumentáciu. S obrovskou vášňou a húževnatosťou sa usiluje o zhodnotenie vybraného objektu výskumu - v našom prípade dôkazov pripomenutia holokaustu - zachyteného či už v písomnej alebo obrazovej podobe. Asi nie sme ďaleko od pravdy, ak sa nám za vytvorením tejto vášne javia osobné spomienky a odlišné skúsenosti menšinového bytia. Akoby sa autorka snažila prostredníctvom dôveryhodnosti dokumentov zachrániť predmety a fakty proti ničivosti rôznych pamäťových techník, proti vplyvu času, proti meniacej sa historickej pamäti a útržkovitosti osobnej pamäti. Práve v mene pamäti a v mene jej pravdy. Všetko toto je dôkazom takej vedeckej a ľudskej etiky, ktorá v zásade rozlišuje autora od tých teoretikov, ktorí v záujme výpovede snáď aj nevedomky zoskupujú svoje pozorovania. Naša autorka sa nepodriaďuje ani módnym trendom, prístup k tematike holokaustu bez pátosu slúži taktiež na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Ilona L. Juhász v tejto svojej knihe azda aj na svoju dôkladnosť ešte s väčšou pozornosťou zhromaždila pamiatky viažuce sa k holokaustu vo vybranej oblasti Slovenska, idúc z jedného sídla do druhého až do najmenšieho detailu dokumentuje pamätníky, dôvody \bélyi Ilona L Juhász: A harmincnégyes kőnél... Haláljelek és halálhelyjelek az utak mentén (Pri tridsiatom štvrtom kameni... Symboly smrti a symboly miest smrť pozdĺž ciest). Šamorín/ Somorja 2013, Fórum inštitút pre výskum menšín, 246 p. 1 Napr.. L. Juhász Ilona: Fába róva, földbe ütve: a kopjafák/emlékoszlopok, mint a szimbolikus térfoglalás eszközei a szlovákiai magyaroknál. Fényképek a dél-szlovákiai temetők síremlékein és az út menti halál helyein. Szakrális kisemlékek, mint a háború jelei., Vaskatona , vaskorona, vasturul, Útmenti haláljelek atď.
