Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Recenzie
148 Recenzie dobrou štruktúrovanosťou témy ašpiruje na syntézu, mimoriadny význam. Kniha je cenná najmä z toho dôvodu, že história Maďarov v Československu v druhej polovici 20. storočia aj z celomaďarského aspektu, aj z hľadiska československého kontextu predstavuje veľký problém. Práca Árpáda Popélya je teda zároveň priekopníckym dielom a zároveň vypĺňa chýbajúci článok, a hoci nedokáže úplne kompenzovať medzery vo výskume histórie menšiny, môže sa stať dôležitým predchodcom vážnejšej syntézy, ktorá by spracovala udalosti daného obdobia. Hlavným dôvodom, prečo dané historické obdobie nebolo spracované, je podľa autora tabuizovanie tejto tematiky v období vlády jednej strany, ktorá vymedzovala iné, výskumu menšín brániace témy: „(...jchcem upozorniť na niekdajšie pomery v období vlády štátostrany nepodporujúcej výskum histórie menšín, na chýbajúce inštitucionálne pozadie, ktoré s tým silno súvisí, ktoré sa začalo meniť k lepšiemu len v posledných dvoch desaťročiach, na neprebádanosť prameňov a na nízky počet štúdií spracúvajúcich jednotlivé čiastkové otázky.” Ďalšou zásluhou knihy popri kompenzovaní bielych miest v histórii je aj poskytnutie priestoru na vytvorenie komplexného obrazu o polstoročnej histórii Maďarov v Československu a tiež analýza kľúčových udalostí skúmaných päťdesiatich rokov na základe dostupných prameňov. O precíznosti autorovej práce svedčí fakt, že kniha je uvedená všeobecnohistorickou úvodnou kapitolou, ktorá pomôže čitateľovi v orientácii a poskytne mu oporu pre pochopenie ostatných kapitol. V tejto časti nejde len o historický prehľad sledovaného obdobia, ale dostaneme obraz aj o historiografickom spracovaní jednotlivých období. Kniha skúmajúca štyri hlavné obdobia popisuje v desiatich kapitolách kritické obdobie zo života Maďarov v Československu po druhej svetovej vojne, následne obdobie vlády jednej strany. Analýza spracováva obdobie od neblahých dôsledkov svetovej vojny na maďarské spoločenstvo až po zmeny v menšinovej politike Československa po páde komunizmu v roku 1989. V prvej kapitole knihy našli svoje miesto analýzy zamerané na obdobie bezprávia Maďarov v Československu. Autor rozoberá základné otázky udalostí rokov 1945 - 1948 na základe maďarských, českých a slovenských archívnych prameňov. Prvá kapitola, tvoriaca takmer jednu tretinu knihy, sa člení na štyri podkapitoly. Tie sa podľa „klasického“ členenia obdobia - známeho v dejinách maďarskej menšiny v Československu ako obdobie bezprávia - zaoberajú výmenou obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, deportáciami do Čiech, reslovakizáciou, resp. vnútorným osídlením. Ako to aj sám autor uvádza, udalosti obdobia bezprávia už historiografia po páde komunizmu skúmala z rôznych uhlov pohľadu, viaceré otázky však nedokázala dostatočne spracovať. „V našej práci (...) poskytujeme prehľad o málo známych plánoch na presídlenie a reslovakizáciu, o ich odlišných regionálnych aspektoch a výsledkoch,“ píše Árpád Popély v úvode knihy, poukazujúc na novosť svojho výskumu. Autor napríklad v súvislosti s výmenou obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom píše o československých, resp. slovenských plánoch týkajúcich sa Maďarov vysídlených zo Slovenska, ako aj regiónov a sídel, ktoré plánovali vysťahovať. Štúdia zároveň poukazuje na etnické dôsledky výmeny obyvateľstva, ktoré spolu s vnútorným presídlením „do takej miery zmenili etnické zloženie maďarskej jazykovej oblasti, že také preskupenie populácie nemalo obdobu od čias migrácie po tureckých vojnách v 18. storočí“. Zásluhou práce je spomenutie konfrontácie politických koncepcií Československa a Maďarska v otázke výmeny obyvateľstva medzi oboma štátmi. Autor kladie dôraz na oboznámenie s údajmi dobových prameňov, a tak dostaneme presný obraz o štatistických údajoch dostupných v Krajinskom archíve Maďarského národného archívu, ako aj v Slovenskom národnom archíve, či už o výmene obyvateľstva, alebo o vysťahovaných Maďaroch v rámci výmeny obyvateľstva. Árpád Popély dáva komplexnú, dôkladnú a dosiaľ chýbajúcu analýzu o postupe slúžiacom ako prostriedok dobových československých etnických čistiek, legitimizovanom medzištátnou dohodou. Popritom sa môžeme dozvedieť o rozdielnych údajoch v prameňoch o počte Maďarov deportovaných do Čiech a ich dôvodoch. Novinku v maďarskej historiografii predstavuje analýza priestorových aspektov reslovakizácie: popri priblížení plánov vzťahujúcich sa na jednotlivé regióny a obce sa zmieňuje o reakciách dotknutých spoločenstiev a o dôsledkoch reslovakizácie. To všetko predstavuje doplnenie absentujúcich analýz.
