Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Recenzie
Recenzie 147 kruhu Maďarov na Slovensku neobjavila nová generácia politických aktivistov. Tí, ktorí by boli mohli túto rolu zastať, skončili okolo komunistickej strany, resp. v duchu služby ľudu sa vrátili k pravici (kosákovci), príp. ich ani nelákala ľavicová politika (Prohászkovské krúžky). Pre túto novú generáciu Praha nebola a ani nemohla byť alternatívou. V čase komunálnych volieb v roku 1938 ďalej klesol tábor voličov aktivistov a Zjednotená maďarská strana získala rolu hegemóna, zároveň však väčšina jej nových voličov napodiv neprišla z tábora maďarských aktivistov - takmer polovica maďarských voličov komunistov dala svoje hlasy opozícii, kým maďarskí sociálni demokrati si v mnohých obciach vylepšili predošlý výsledok. Podľa Šimonových odhadov získaním približne 10 % hlasov zostal maďarský aktivizmus v (Česko)Slovensku aj v roku rozpadu štátu životaschopnou alternatívou. Tento relatívny úspech skrýval vážne politické zlyhania - aktivistický tábor do takej miery nepostrehol udalosti odohrávajúce sa v Československu, že to bolo aj v tom období šokujúce. Zatiaľ čo sám Edvard Beneš prijal autonómiu sudetských Nemcov, maďarskí sociálni demokrati poslali v septembri 1938 lordovi Runcimanovi, poverenému riešením rozpadu krajiny, memorandum, ktoré ešte stále odmietalo autonómiu na etnickej báze - v súlade s tvrdým postojom ich straníckeho vodcu Ivana Dérera. Vzhľadom na organizačnú slabosť v súdržnosti aktivistického tábora zohrala rozhodujúcu úlohu tlač a rôzne noviny, potajomky podporované pražskou vládou.Simon podrobne analyzuje redakčnú politiku, smer a náhly zánik, zmenu názvov a pozadie polemík v novinách Reggel, A Nap Károlya Zaya, Népújság neskôr Földműves csomorovcov, týždenníka Csehszlovákiai Magyar Népszava a hlavne Maďarských novín Lászlóa Dzurányiho. Hoci žiaden z denníkov nedokázal zďaleka dosiahnuť svojou úrovňou a popularitou vedúci tlačový orgán opozície, denník Prágai Magyar Hírlap, najbližšie k tomu mal práve denník Lászlóa Dzurányiho, ktorý odišiel práve z tohto denníka. Simon popritom, že vidí jeho mravy, jeho intelektuálnu bezohľadnosť a morálne problematické prejavy, citeľne mu nedokáže odoprieť určité sympatie. Podrobný opis jeho kariéry je jednou z najlepších častí knihy. Boli by sa tam zmestili aj viaceré intelektuálne portréty, aby bola úloha aktivistickej politiky pochopiteľná cez osobné životné stratégie. Posledná kapitola, predstavujúca kariéru politikov, ponúka podobné duševné napätie (hoci s menším počtom konkrétností) - cesty sa rozchádzajú (vedú od československej londýnskej emigrácie cez internačné tábory do Osvienčimu), ale je isté, že účasť na aktivistickej politike priniesla väčšine aktérov v budúcnosti minimálne nevšímavosť alebo dokonca prenasledovanie. Attila Simon - ako to vidno aj z jeho záverečných slov - to vidítak, že „nedostatok maďarskej politiky, schopnej dištancovať sa od priameho vplyvu československých strán a sebarealizujúcej sa aktivistickej politiky kladúcej pred záujmy maďarského spoločenstva na Slovensku vládne ciele, bol obrovským dlhom a stratou maďarskej politiky ako celku na Slovensku" (187) - kniha je teda históriou síce scestnej, ale predsa len existujúcej možnosti. Toto dielo patrí k piatim najdôležitejším knihám posledných 1,5 - 2 rokov - téma by skĺzla zlým smerom, keby som vymenoval ďalšie štyri. Vydaním Az elfeledett aktivisták/ Zabudnutých aktivistov sme sa dostali na koniec jednej éry historiografie maďarských menšinových spoločenstiev - a zároveň na začiatok novej éry. Históriu menšinovej politickej vôle netká nanovo okolo často zle chápaného zvratu („história je učiteľkou života“), ale dostáva sa od sledovania častí k úplnému obrazu. Nechce priniesť príklad pre dnešok, ale sa usiluje o súhrn politickej histórie. Nechce Ignáca Schulcza, Istvána Csomora, Aladára Csánkiho stotožniť s nejakým súčasným politikom, ale usiluje sa o priblíženie alternatív v danej dobe, rieši zlyhanie menšinovej reálnej politiky. Historiograťický význam knihy spočíva práve vo vyššie uvedenom a v istom zmysle je práve preto bolestivý deficit reflexie, ktorý ju obklopuje. Balázs Ablonczy Popély Árpád: Fél évszázad kisebbségben. Fejezetek a szlovákiai magyarság 1945 utáni történetéből (Jedno polstoročie v menšine. Kapitoly dejín maďarskej menšiny na Slovensku po roku 1945), Šamon'n, Fórum inštitút pre výskum menšín, 2014,326 p. Spracovanie dejín Maďarov v Československu po roku 1945 je v mnohých ohľadoch neúplné, aj preto má kniha Árpáda Popélya, ktorá svojou
