Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Z vyskumov
Európska identita Jednou zo slabých stránok ponímania, podľa ktorého európsku identitu treba postaviť len na univerzálnych ľudských právach a ústavnej idei liberálnej demokracie, je, že nestačí, aby sa Európa hlásila k univerzálnym ľudským hodnotám, ale súčasne musí zostať aj špecificky európskou. Inak ani jej samotnej nebude jasné, čím vlastne je. Ani jej vlastní občania nebudú vedieť a cítiť, kým a čím sú ako Európania v rozmanitosti sveta. To, čo im v tejto situácii zostáva, je ich skoršia národná identita. Vyplývajúc z jej charakteru spolu s tým, čo spôsobuje problémy Európy. Toto protirečenie je príčinou nevýrazného úspechu abstraktnej, výhradne ľudskoprávnej európskej identity. Túto predstavu, samozrejme, netreba podceniť. Je jednoznačné, že práve Európa je tým miestom, kde idea ľudských práv a liberálna demokracia musia zohrávať ústrednú úlohu v európskosti ľudí. Ale nie jedinú. Inak ani teraz nebude schopná vyriešiť protirečenie, ktoré je medzi nimi a ideou národného štátu už od čias osvietenstva. Osobitosti európanstva, aspoň na úrovni odkazov, by mali mať miesto aj v európskej ústave. Ak by Európania chceli mať ústavu založenú na konsenze - a kvôli ústavným tradíciám by veľmi nemohli chcieť niečo iné, mali by v nej byť obsiahnuté aj také hodnoty, ktoré majú v jednotlivých politických ideových prúdoch kľúčový význam. A riešenie prirodzených konfliktov existujúcich medzi nimi - nakoľko vyplývajú z podstaty pluralizmu - neprináša doterajšia stratégia, podľa ktorej sa zo spoločných dokumentov vynecháva všetko to, čo niektorý z partnerov nepovažuje za svoju vlastnú základnú hodnotu. Výsledkom tejto stratégie je totiž taká úroveň zovšeobecnenia, ktorá jednoduchému občanovi nehovorí takmer nič. Mali by sme sa pokúšať radšej o to, aby popri spoločne uznávaných hodnotách získali priestor aj tie, ktoré jednotliví partneri považujú za mimoriadne dôležité z vlastného hľadiska. Hranica je v tomto prípade tam, kde sa nemôžu usilovať o výlučnosť, čiže nemôžu ohrozovať slobodnú vieru a reprezentáciu ostatných. Na to však nestačí si ich priznať, ale otvorene a verejne sa postaviť zoči-voči protirečeniam v ich doterajšej interpretačnej a aplikačnej histórii. Predovšetkým treba skonštatovať, že (európanstvo) politicky netvorí iba jeden politický ideový prúd, ale všetky relevantné politické myšlienkové prúdy. Ich základné hodnoty vytvárajú základné hodnoty EÚ. Aj tam, kde sú súzvučné, aj tam, kde sú kombinovateľné, a čo je mimoriadne dôležité, aj tam, kde spolu súťažia. Toto súťaženie bolo hnacím motorom európskeho duchovného rozvoja vtedy, keď sa dalo zbaviť mocenského násilia. Ak sa nedalo, súťaženie bolo ničivé. Európa sa teda musí zbaviť prvkov násilia. Každý relevantný ideový prúd na to ponúka metodologické riešenie. Doterajšia prax Európskej únie ukazuje, že riešenia sú aplikovateľné. Súčasne by však mala ich kritika obsahovať univerzálne hľadiská. László Öllös
