Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Z vyskumov
Sedmohradskí utečenci na území dnešného Slovenska (Príspevok k histórii migrácie počas prvej svetovej vojny) 27. augusta 1916 Rumunsko vypovedalo vojnu rakúsko-uhorskej monarchii a už 30. augusta rumunská armáda obsadila Brašov a okolie pri východnej hranici ríše. Obyvateľstvo maďarsko-rumunskej pohraničnej oblasti bolo útokom prekvapené, preto sa mnohí dali na útek (často aj z miest, ktoré neskoršie neboli bezprostredne dotknuté bojovými operáciami). Viaceré lokality, ktoré sa nachádzali v bojovej zóne, ale aj iné oblasti museli byť vyprázdnené na príkaz armádnych orgánov. Ľudí posielali do rôznych žúp aj na dnešné územie Slovenska. Maďarská vláda by nebola bývala schopná zabezpečiť zásobovanie a prechodné ubytovanie utečencov, preto riešenie, ktoré stálo veľké materiálne aj iné obete, zostalo predovšetkým na pleciach obyvateľstva zázemia. Výskum problematiky tohto typu migrácie počas prvej svetovej vojny doteraz na území dnešného Slovenska unikal pozornosti slovenských aj maďarských bádateľov. Nemali sme poznatky o utečencoch zo Sedmohradska (Rumunska), v bývalých župách Maďarska, ktoré sa nachádzajú v súčasnosti na území dnešného Slovenska, ani o tom, ako sa riešili problémy spojené s ubytovaním utečencov, so zabezpečovaním ich stravovania, so zaškoľovaním ich detí a pod. či už na regionálnej alebo miestnej úrovni, dokonca nevedeli sme ani to, kam presne utečenci prichádzali. Po sto rokoch túto tému už nebolo možné skúmať klasickými metódami národopisu. Nemohla som robiť rozhovory s respondentmi, čiže so súčasníkmi, ani s ich priamymi potomkami. Zostala mi iba možnosť bádania v archívoch a štúdium ďalšieho dôležitého zdroja - súdobej tlače. Môj výskum sa obmedzoval na tento posledný zdroj, predovšetkým na regionálne noviny vychádzajúce v maďarskom jazyku na území dnešného Slovenska. Minister vnútra po tom, ako sa vlna utečencov dala do pohybu, nariadil po celej krajine založenie výborov, ktoré mali za úlohu zbierať príspevky a riešiť úlohy súvisiace so situáciou vojnových utečencov. Výbory usporadúvali rôzne dobročinné podujatia a úradníci alebo členovia rôznych spoločenských a cirkevných organizácií na mnohých miestach vyberali peňažné dary aj prostredníctvom podomových zbierok. Miestna tlač pravidelne informovala o výsledku zbierok, zverejňovala mená darcov, aby takto nabádala na dobročinnosť aj ostatných. Priebežne oživovala záujem o utečeneckú problematiku, pričom situácia utečencov bola v novinách vykresľovaná ešte tragickejšie, než bola v skutočnosti, aby sa takto vyvolal čo najväčší súcit miestnych. Vo výzvach a správach písaných v duchu transylvánskeho romantizmu boli zvýrazňované pozitívne stereotypy spájané so Sedmohradčanmi, najmä so Sikulmi: hrdinská obrana „maďarskej vlasti“ a Západu, podčiarkovanie ich „skutočnej“, „pravdivej“, „starodávnej“ maďarskosti. Aj keď štruktúra utečencov zďaleka nebola homogénna, nachádzali sa medzi nimi chudobní i lepšie situovaní, viacerí priniesli so sebou časť svojho hnuteľného majetku a
