Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Z vyskumov
Národné zmierenie Je známe, že medzi ideologickými diskusiami a diskusiami o hodnotovom systéme je zásadný rozdiel. Prvá je predovšetkým nástrojom mocenských cieľov politiky. Kým sa v politickom živote dajú viesť diskusie o hodnotovom systéme hoci aj proti mocenským záujmom, tie sa v žiadnom prípade nesmú stať nástrojom mocenských záujmov. Diskusia o hodnotovom systéme skúma základné princípy spolupatričnosti spoločnosti, prípadne politického spoločenstva. Aj vtedy, ak jej stanoviská poškodzujú mocenské záujmy, vrátane záujmov väčšiny. Práve preto politici, ktorí sú zahniezdení do sveta mocenských záujmov, ak chcú byť úspešní, nemôžu v týchto diskusiách pokračovať sami. Nimi vedená diskusia sa zvyčajne rýchlo stáva ideologickou, pretože prostredníctvom nej posilňujú alebo oslabujú svoje mocenské pozície, respektíve svojich konkurentov. Pravdepodobne kvôli tomuto sa zdal byť názorový konflikt s politikmi väčšinového národa ideologickým a po prestrelke ochutenej aj niekoľkými mocenskými prvkami stále viac aj neplodným pre menšinových politikov, túžiacich po úspechu a výsledku. Napriek tomu práve takéto diskusie otvárajú priestor novým ideám. Šťastnejšia časť Európy vie od čias osvietenstva veľmi dobre, že politici môžu vďaka svojim mocenským pozíciám vytvoriť podmienky pre zrod diel formulujúcich idey novej éry, ale tak isto im môžu aj zabrániť. Taktiež veľmi efektívne ich dokážu dostať k hlavným adresátom, členom politického spoločenstva. V radoch politických spoločenstiev moderného sveta môžeme hovoriť o zmene hodnotového systému, ak sa táto nezastaví pri „naučenom“ a pri zainteresovaných skupinách politickej elity, ale sa rozšíri aj na veľkú väčšinu príslušníkov spoločnosti. Preto teraz, po historických skúsenostiach z 19. a 20. storočia, musíme skonštatovať jeden jasný fakt. Na začiatku 21. storočia je vytvorenie ústavného konsenzu vo veci maďarských menšín v moci občanov tvoriacich Maďarskú republiku. Nemôžu do toho zasahovať cudzie armády, nemôžu tomu zabrániť nacionalisti susedných štátov. Je na ich vlastnom rozhodnutí, či ju vytvoria, a aj to, ak ju nevytvoria. Okrem seba sa teraz nemôžu odvolávať na nikoho iného. Je taktiež v moci ľudí, aby sa usilovali o zmierenie so susedom, teraz, na prahu 21. storočia. Takémuto rozhodnutiu by sa mnohí radi pokúsili zabrániť. V dnešnej dobe by však takýmto snahám nedokázali zabrániť, ani by nedokázali zmeniť detaily tejto snahy. Nemali by inú možnosť, ako je dlhá a verejná diskusia. Ani v prípade, ak by sa ich politická strana (prípadne strany) dostali do vlády. Nemalá časť politickej elity susedných štátov by to určite prijala s podozrievaním a snažila by sa zmariť tento proces, pretože ich záujem je opačný. Na základe vlastného hodnotového systému v ňom vidia čistú ideológiu a vysvetľovali by si to ako propagandistický útok proti ich autorite. Pretože si sami v skutočnosti udržiavajú svoj vplyv kombináciou agresívnych ideológií. László Öllös
