Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2016 (Somorja, 2016)
Z vyskumov
Komplexná analýza sídelnej, demografickej a spoločenskej štruktúry... 135 4. Počet obcí s maďarským obyvateľstvom medzi rokmi 2001 a 2011 naďalej klesal, z 551 na 543. Za obce s maďarským obyvateľstvom považujeme tie, v ktorých je pomer Maďarov väčší ako 10 %, alebo v nich žije viac než sto maďarských obyvateľov. 5. Počet osôb s maďarským materinským jazykom výrazne klesol, zo 642 215 na 508 714, z 10,7 % na 9,4 %. To znamená, že počet osôb s maďarským materinským jazykom je o 11,1 % vyšší ako počet osôb s maďarskou národnosťou. 6. Obyvateľstvo Slovenska za posledné desaťročia zostarlo. V roku 2011 bol priemerný vek na Slovensku 38,9 roka. Priemerný vek maďarského obyvateľstva je o tri roky vyšší ako celoštátny priemer. Významné sú aj odchýlky pri rozdelení v hlavných biologických vekových kategóriách. 7. Pomer tých, ktorý ukončili nanajvýš základnú školu, postupne klesá, celoštátne z 41,2 % na 30,6 %. Táto kategória zahŕňa aj deti, ktoré ešte neukončili základnú školu. U osôb s maďarskou národnosťou pomer klesol zo 46,4 % na 35,6 %. Z osôb, ktoré dosiahli vyššie než základné vzdelanie, je najviac tých, ktoré ukončili strednú školu s maturitou, v okruhu Maďarov je to pomer 22,1 %, resp, 27,5 %. Oproti roku 2001 sa ich počet v celoštátnom porovnaní zvýšil o 4 %, medzi Maďarmi o 5,4 %. Najdynamickejšie sa vyvíjal pomer osôb s vysokoškolským vzdelaním. V celoštátnom meradle nastal nárast z 7,9 % na 13,8 %, medzi Maďarmi z 4,5 % na 8,6 %. 8. Ukazovatele konfesionálneho rozdelenia obyvateľov Slovenska a v rámci neho maďarského obyvateľstva sa v minulých desaťročiach zmenili iba v menšej miere. Vo výraznej miere stúpol pomer neznámych, z celoštátnych 3,0 % na 13,4 %, medzi Maďarmi z 1,1 % na 3,1 %. Pomerne stabilným je pomer osôb bez vyznania (13,0 %, resp. 13,4 %). Ich preukázaný pomer medzi Maďarmi sa zvýšil v nezanedbateľnej miere, zo 6,4 % na 8,1 %. Pomer tých, ktorí patria k historickým cirkvám, klesol. To súvisí s takmer trojnásobným nárastom pomeru tých, ktorí patria do kategórie nezistených. Na druhej strane sa však zvýšil pomer tých, ktorí patria k menším cirkvám či sektám - celoštátne z 1,1 % na 1,5 %, v rámci maďarského obyvateľstva z 1,1 % na 1,3 %. 9. Rozdelenie obyvateľov Slovenska na základe rodinného stavu sa v niektorých premenlivých aspektoch v skúmanom období významne zmenilo: pomer ženatých a vydatých klesol zo 44,9 % na 41,0 %, pomer rozvedených stúpol zo 4,3 % na 7,6 %, pomer slobodných a pomer ovdovených sa nezmenil (42,3 %, resp. 7,2 %). Medzi Maďarmi sú badateľné iné zmeny - taktiež klesol pomer ženatých a vydatých, zo 48,8 % na 43,8 %, naproti tomu sa zvýšil pomer slobodných, z 35,5 % na 37,6 %, a v prípade rozvedených zo 4,8 % na 7,8 %. Pomer ovdovených sa zvýšil iba zanedbateľnou mierou, z 10,0 % na 10,1 %. 10. Údaje ohľadom rozdelenia ekonomicky aktívneho obyvateľstva Slovenska podľa spoločenských skupín, resp. v rámci nich prebiehajúcich zmien sme zatiaľ neinterpretovali, pretože pomer neznámych (s kategóriou ostatní ekonomicky aktívni) vzrástol vo veľkej miere, na celoštátnej úrovni z 18,6 % na 45,8 %, v prípade Maďarov z 19,2 % na 41,5 %. Na základe analýzy mikroúdajov bude možné vyvodiť použiteľné závery o zmenách spoločenských skupín z pohľadu menšín. Ďalšie časti práce obsahujú aj jednotlivé štrukturálne ukazovatele spracovania údajov na celoštátnej, okresnej a obecnej úrovni. V budúcnosti sa dostane na rad ešte analýza mikrodatabázy s viacnásobnými premennými. Takýmto spôsobom sa naskytne príležitosť na spoznanie vnútorných súvislostí a štruktúry jednotlivých premenných. László Gyurgyík
