Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
98 László Szarka formu autonómie. V politických programoch všetkých troch maďarských menšinových strán, resp. hnutí bola požiadavka samosprávy od začiatku zahrnutá. Tieto politické programy však nedali odpoveď na tú zásadnú otázku, ako chcú politici maďarskej menšiny zosúladiť uprednostňovaný ideál autonómie s prvkami rovnako proponovaného konsociačného modelu, na základe ktorého by zástupcovia menšín mali mať zaručenú pomernú alebo aspoň primeranú účasť v legislatíve a exekutíve štátu, ako aj v orgánoch všeobecnej a špecializovanej štátnej správy a samosprávy na miestnej i regionálnej úrovni.20 3.1. Program autonómie Maďarskej nezávislej iniciatívy Je faktom, že aj MNI, ktorá bola priamo zaangažovaná na realizácii konsociačného modelu, okamžite zaujala postoj v súvislosti so samosprávnym modelom. Najdôležitejšie prvky týchto raných stanovísk sa neskôr objavili v menšinovom programe MOS, ktorý bol zverejnený pod názvom Bohatá menšina. Prvé programové vyhlásenie MNI vydané 19. januára 1990, kládlo popri trvaní na uznaní kolektívnych práv dôraz na to, že „národnostné menšiny musia v oblasti kultúry (v rámci nej i školstva) dosiahnuť úplné sebaurčenie“. Podľa programu by to znamenalo vytvorenie „úplného výchovno-vzdelávacieho systému maďarskej menšiny v Československu od jaslí až po vysoké školstvo“. Ešte významnejší dosah má súhlasný postoj k požiadavke sebaurčenia v už citovanom spoločnom vyhlásení MNI a VPN, hnutia, ktoré bolo vedúcou silou zmeny režimu na Slovensku. „Na základe kolektívnych práv národov, národných menšín a etnických skupín im prislúcha samospráva vo všetkých záležitostiach, týkajúcich sa ich výlučne ako aj rovnoprávne spolurozhodovanie vo všetkých záležitostiach, t týkajúcich sa aj ich.“21 Tento spoločný maďarsko-slovenský dokument považuje samosprávny model za legitímny, resp. politicky reálny len v oblasti kultúry a školstva. 2. časť menšinového programu MNI - prijatého 25. januára 1992 na VIII. sneme hnutia v Dunajskej Strede —, s názvom Menšinová samospráva, predstavovala v určitom zmysle modifikáciu predchádzajúceho kurzu v zmysle zosúladenia konsociačného a samosprávneho modelu. Ani po prijatí tohto programu sa však Maďarská občianska strana nechcela zaviazať k výlučnému presadzovaniu jedného modelu. Preto si stanovila za cieľ vytvorenie takého systému, v ktorom „by spoločné pôsobenie jednotlivých prvkov viedlo k takému výsledku, aký by sme mohli očakávať od fungovania menšinového samosprávneho modelu“.22 Korene viacerých rozporuplných elementov, ktoré sú charakteristické pre časť programu týkajúcej sa samospráv, spočívali pravdepodobne v rozdielnych akcentoch liberálne a národne orientovaných trakcií v rámci vedenia strany. Jednak úvod 2. časti aj naďalej považoval samosprávny model len za čiastočné riešenie, avšak sotva o pár riadkov nižšie - po kritike a odmietnutí konsociačného modelu - definoval menšinový program MOS svoj cieľ takto: „Podľa nášho názoru riešením, ktoré nespochybňuje právomoci vlády a zároveň napĺňa túžbu po doteraz len hmlisto formulovanej menšinovej autonómii, je vytvorenie systému menšinových samospráv.“23 K potrebným prvkom inštitucionálneho rámca realizácie menšinovej samosprávy zaraďoval program rozšírenie okruhu právomocí územnej samosprávy, vytvorenie dohodovacích mechanizmov medzi regionálnymi samosprávami a regiónmi, avšak za rovnako dôležité princípy považoval reformu verejnej správy, posilnenie hospodárskych, spoločenských, záujmových a kultúrnych organizácií menšín a transformáciu menšinových politických subjektov na skutočné politické strany. Aj v neskorších programových dokumentoch Maďarskej občianskej strany pretrvali prvky pragmatizmu charakteristické pre zmiešaný model. Vychádzajúc z práva na združovanie územných samospráv, zaručeného článkom 66 Ústavy SR, strana od začiatku podporovala založenie Združenia miest a obcí
