Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
Menšinový politický pluralizmus... 99 Žitného ostrova, prvého takéhoto združenia pôsobiaceho na území s prevahou obyvateľstva maďarskej národnosti, v rámci ktorého mala MOS v orgánoch miestnych samospráv v prvej polovici deväťdesiatych rokov veľmi silné pozície. Zároveň však vo všetkých regionálnych združeniach s väčšinovým maďarským obyvateľstvom — na Žitnom ostrove, na Matúšovej zemi, v Poiplí, na južnom Gemeri a v Medzibodroží mali silnejšie postavenie Spolužitie a MKDH. 3.2. Program autonómie MKDH V záverečnej etape rozdelenia Československa v decembri 1992 predložili poslanci za Spolužitia a MKDH predsedovi Slovenskej národnej rady spoločný návrh ústavného zákona „o právnom postavení národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike“. Návrh zákona označoval „národnostné menšiny a etnické skupiny“ za štátotvorné subjekty a menšinové práva za také prirodzené práva, ktoré sú „neodcudziteľné a nezrušiteľné“. Popri jazykových právach, zaručených ústavou, navrhoval dokument priznať menšinám nasledujúce kolektívne práva: právo na zachovanie a rozvoj identity, právo na vlastné parlamentné zastúpenie, právo na kontrolu dodržiavania menšinových práv, ďalej právo na domovinu, právo na zachovanie a rozvíjanie národného dedičstva, právo na zachovanie etnickej štruktúry bydliska. Princíp samosprávnosti mal byť v zmysle návrhu uplatnený prostredníctvom zaručenia práva na samosprávu v oblasti školstva, kultúry a šírenia a prijímania informácií, resp. práva spravovať regióny obývané menšinami. Návrh ďalej obsahuje aj právo na udržiavanie medzinárodných stykov a právo na pomerný a primeraný podiel na čerpaní štátneho rozpočtu.24 Štvrtá kapitola predmetného návrhu obsahovala prvý náčrt predstáv dvoch zmienených strán o menšinovej samospráve. Výkon menšinových práv by v zmysle ustanovení tejto kapitoly realizovali celoštátne, regionálne a miestne samosprávne orgány, volené na obdobie štyroch rokov. Voľby do orgánov menšinových samospráv by sa konali na základe požiadavky aspoň troch percent občanov patriacich k jednotlivým menšinovým komunitám, ohlásenej kancelárii Slovenskej národnej rady. Menšinové samosprávy fungujúce na základe osobitných štatútov by vo vlastnej právomoci rozhodovali o otázkach kultúry, školstva, rozširovania a prijímania informácií v materinskom jazyku danej menšiny, resp. o používaní vlastného jazyka v úradnom a verejnom styku na území, na ktorom podiel menšinového obyvateľstva dosahuje podiel aspoň 5 %, V iných veciach by samosprávy rozhodovali spoločne s príslušnými úradmi. Výkonné orgány menšinových samospráv by podľa návrhu mali byť ustanovené na miestnej a regionálnej úrovni, na celoštátnej úrovni by riešenie týchto otázok malo byť zastrešené ministerstvom pre národnostné menšiny. Sústava menšinových samospráv by bola financovaná štátom. Vzťahy s ostatnými štátnymi inštitúciami chceli autori návrhu riešiť osobitným zákonom. V kapitole o samosprávnosti navrhovatelia zabudli vysvetliť, ako si predstavujú právo na spravovanie regiónov obývaných menšinami. V texte návrhu ostalo veľa právnych medzier. Ideové východiská menšinového zákona, prijatého Národným zhromaždením Maďarskej republiky roku 1993, ktorého príprava pokročila práve vtedy do záverečnej fázy, mali zrejme na predstaviteľov MKDH a Spolužitia značný vplyv. Nevidno však v tomto návrhu veľa spoločných prvkov s projektom autonómie vypracovaným Demokratickým spoločenstvom vojvodinských Maďarov (Vajdasági Magyarok Demokratikus Közössége), ktorému sa pritom v tých časoch dostalo pomerne veľkej publicity aj v zahraničí. Predkladatelia sa usilovali navrhovaný systém menšinových samospráv organicky včleniť do systému inštitúcií výkonnej a zákonodarnej moci v Slovenskej republike. Rozhodnutie o vypísaní volieb do menšinových
