Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
94 László Szarka koaličnú dohodu s Maďarským kresťanskodemokratickým hnutím, ktoré vzniklo 19. marca. Spoluprácu týchto dvoch maďarských hnutí neustále narúšali osobné a koncepčné spory, napriek tomu však ich dvojkoalícia získala vo voľbách 8,66 % hlasov a mohla tak vyslať do Federálneho zhromaždenia 12 svojich poslancov. V Slovenskej národnej rade obsadila koalícia 14 poslaneckých kresiel. Spolužitie získalo 12 mandátov — 5 v Prahe a 7 v Bratislave. Už prvé demokratické volby ukázali, že volebný zákon bude dôležitým nástrojom akejkoľvek (česko-)slovenskej vlády na regulovanie manévrovacieho priestoru menšinových strán. Rámcové podmienky vymedzené volebným zákonom nútili k spolupráci od začiatku aj maďarské strany, ktoré mali pritom medzi sebou vážne spory."’ Ústredné miesto medzi politickými cieľmi Spolužitia od začiatku zaujímali témy budovania systému samospráv a požiadavka menšinovej školskej a kultúrnej autonómie. Namiesto sústredenia sa na realizáciu perspektívnych cieľov však bolo potrebné venovať čoraz viac pozornosti odrážaniu tlaku nacionalistických síl, ohrozujúcich právne status quo menšinových komunít, čo vyústilo do veľmi vážnych sporov pri diskusiách o riešení ústavnoprávneho postavenia národnostných menšín.11 Spolužitie prispelo k zvýšeniu funkčnosti maďarského menšinového pluralizmu v troch základných otázkach. Jednak vďaka povahovému a principiálnemu radikalizmu Miklósa Durayho, resp. jeho schopnostiam určovať chod udalostí, nedokázali vzmáhajúce sa slovenské nacionalistické sily počas troch vlád Vladimíra Mečiara zahnať maďarskú menšinu do bezvýchodiskovej obrannej pozície, v ktorej by rezignovala na svoje práva a vôľu zachovať si identitu. Zoči-voči útokom na svoje jazykové, kultúrne práva a atribúty národnostnej identity sa menšinová komunita postavila veľmi rozhodne a organizovane, ba čo viac, vo vzťahu k týmto otázkam prinútila aj tri maďarské strany ku koordinovanému a jednotnému postupu. Na drahej strane sa Spolužitie snažilo ideál jednotného maďarského menšinového politizovania, zoceleného počas tretej vlády Vladimíra Mečiara, postaviť ako ústrednú otázku vzťahu troch maďarských strán. Smerom k slovenským stranám mali totiž zvyšné dve maďarské parlamentné strany vybudované oveľa širšie a organizovanejšie kontakty ako Spolužitie. Fakt, že koalícia Spolužitia a MKDH bola pred každými voľbami potvrdená, a aj pôsobenie poslancov oboch hnutí v parlamente bolo vždy zosúladené, bol smerom k väčšinovému spoločenstvu zároveň znakom vnútornej solidarity a kohézie menšinového spoločenstva, ktorá sa prejavovala aj v disciplinovanosti maďarskej voličskej základne. A napokon Miklósom Duraym deklarovaná požiadavka na priznanie štatútu „partnerského národa“ (társnemzet) maďarskej komunite na Slovensku jednoznačne naznačila, že aj Spolužitie považuje za svoj konečný cieľ riešenie otázky rovnoprávnosti národnostných spoločenstiev, resp. túto rovnoprávnosť zaručujúceho systému samosprávnych inštitúcií v rámci Slovenskej republiky, aj keď akcentuje iné prvky a iné prostriedky.12 2.3. Maďarské kresťanskodemokratické hnutie Okolnosti vzniku Maďarského kresťanskodemokratického hnutia neboli doteraz preskúmané a odokryté do tej miery, ako je tomu v prípade vyššie uvedených dvoch strán. Popri nevýrazných pokusoch o zakladanie kresťanskodemokratických klubov, podporovaných aj MNI, sa v činnosti zakladateľov maďarskej sekcie slovenského Kresťanskodemokratického hnutia - Pétera Püspökiho Nagya, Lászlóa Rajczyho, Ferenca Szőcsa a viacerých ďalších, spočiatku prehnala apolitická, v podstate náboženská orientácia so vzormi kresťanskodemokratického, národne orientovaného politizovania. Rozhodujúcimi faktormi, ktoré hnutie v procese vnútorných diskusií posunuli smerom k charakteru národne orientovanej, kresťanskodemokratickej
