Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
Menšinový politický pluralizmus... 95 politickej organizácie, bol vzťah k Spolužitiu, predstavy prvého predsedu Kálmána Janicsa o transformácii hnutia na samostatnú politickú stranu a napokon nová elita hnutia, ktorá sa konštituovala počas kampane pred prvými slobodnými voľbami. Postavenie MKDH ako najvýznamnejšej maďarskej politickej strany na Slovensku sa budovalo postupne po vnútornej kríze roku 1991, keď sa stal predsedom Béla Bugár, na základe jeho programovej činnosti podporovanou cieľavedomou organizačnou prácou kruhu mladých intelektuálov (Pál Csáky, Pál Farkas, neskoršie Gyula Bárdos), ktorí sa k nemu pridali. Hnutie po svojej zakladajúcej schôdzi 16. marca 1990 uzavrelo volebnú koalíciu so Spolužitím, čo neskôr viedlo k mnohým vnútorným protirečeniam, polemikám a sporom.13 Podľa spomienok Pála Csákyho a Kálmána Janicsa bolo MKDH do volieb 1992 v podstate vo vleku politiky, presadzovanej Spolužitím, nemalo vlastný koherentný hodnotový systém. Vedenie MKDH sa pokúsilo vplyv Spolužitia obmedziť. V tomto duchu na republikovom sneme 13. apríla 1991 v Galante, kde bol za predsedu znovu zvolený Béla Bugár, hnutie vylúčilo zo svojich radov Bélu Noviczkého, Ferenca Szô'csa a Olivéra Vargu, ktorí sa postavili proti politickej línii vedenia MKDH a požadovali užšiu spoluprácu so Spolužitím. MKDH sa dištancovalo od návrhu, aby jeho poslanci vytvorili so Spolužitím spoločný parlamentný klub. Vznik Maďarskej trojkoalície uzavretej pred parlamentnými volbami roku 1992, ktorej súčasťou sa stala aj Maďarská Iudová strana, založená v lete 1991, síce prinútil Maďarskú občiansku stranu k samostatnej účasti vo voľbách, ale v danej situácii tento krok prispel k vytvoreniu transparentnejších, aj pre voličov lepšie čitatelnejších vzťahov medzi maďarskými menšinovými stranami.14 MKDH vo februári 1993 vypracovalo návrh zákona o právnom postavení národnostných menšín a etnických skupín na Slovensku, ktorý je dodnes najpodrobnejšou ucelenou predstavou o riešení právneho postavenia menšín na Slovensku.15 K stabilizácii vnútornej situácie MKDH, k modernizácii jeho programu a k vytvoreniu všeobecných rámcov jeho ďalšieho politizovania došlo na 1. sneme hnutia 26. februára 1994 v Dunajskej Strede. Tento snem sa konal po komárňanskom zhromaždení predstaviteľov starostov a primátorov z južného Slovenska, ktoré bolo po roku 1989 najmohutnejšou politickou mobilizačnou akciou maďarskej menšiny na Slovensku. Program sa zasadzoval o budovanie právneho štátu, trhového hospodárstva, súbežné budovanie decentralizovanej štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, súril prípravu zákona o právnom postavení menšín, avšak nebol preniknutý duchom komárňanských dokumentov, napokon, neprevzal ani štruktúru menšinovej samosprávy z vyššie uvedeného návrhu MKDH. Súviselo to zrejme s hysterickými reakciami väčšinového spoločenstva na komárňanské zhromaždenie, so zosilňovaním názorov, ktoré akúkoľvek zmienku o menšinovej autonómii interpretovali ako protištátny čin.16 V rokoch 1994 - 1998 si MKDH nielenže udržalo vlastnú tvár, ale najmä v parlamentnej práci prevzalo úlohu akéhosi centra, čím postupne získalo spomedzi troch maďarských parlamentných strán najväčšiu podporu. V tomto vývoji zohrali svoju úlohu viaceré faktory: stagnácia MOS, postupné oslabovanie ofenzívy Spolužitia - vrcholiacej pred komárňanským zhromaždením — na poli obhajoby menšinových práv a predkladania etnopolitických iniciatív, a napokon posuny v akcentoch „politiky zahraničných Maďarov“ novej budapeštianskej vlády po voľbách 1994 v Maďarsku. Najvýznamnejším faktorom však bol najskôr záujem, neskôr sympatie slovenskej protimečiarovskej opozície prejavené smerom k politickej línii Bélu Bugára. Niektorí analytici túto líniu hodnotili ako rovnovážny politický postoj otvorený voči kompromisom, v skutočnosti sa pritom začalo budovanie akéhosi politického centra, ktorého
