Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
Programy maďarských strán 77 že návrh vznikal pod vplyvom komárňanských mítingov, čo pôsobilo v smere posilňovania teritoriálneho princípu, zároveň sa však v návrhu objavuje aj dávnejšie vytvorená koncepcia kultúrnej samosprávy. Vplyv „dedičstva“ roku 1968, t. j. presadzovanie princípu delegovanej účasti menšín vo vláde, v tomto dokumente už slabne. 3.4. STRANA MAĎARSKEJ KOALÍCIE Podrobný program Strany maďarskej koalície (SMK, Magyar Koalíció Pártja - MKP) sa zrodil po zjednotení troch strán v lete 1998 a bol napísaný krátko pred voľbami.49 Jedným z jeho charakteristických znakov je to, že uvádza vedľa seba jednotlivé dôležité ciele bývalých strán, ďalej, že sa vyhýba viacerým bodom z predošlých programov, ktoré viedli k napätiu medzi zakladajúcimi stranami. Niektoré takéto body v ňom však napriek tomu zostali. Program sa nezaoberá len národnostnou otázkou, ale aj mnohými dôležitými problémami vládnutia a politického systému krajiny. Podrobne sa zaoberá právnym postavením národnostných menšín a dôležitými otázkami zamestnávajúcimi maďarskú menšinu na Slovensku. Nezaoberá sa však najvýznamnejšími problémami vnútornej demokracie maďarskej menšiny, napríklad dôsledkami zjednotenia troch maďarských strán. Program nesie pečať vysporadúvania sa s mečiarizmom, analyzuje autoritatívne tendencie doby a spôsoby ich odstránenia. V úvode SMK konštatuje, že Slovensko nemožno budovať ako národný štát, ale len ako multikultúme spoločenstvo založené na občianskom princípe. V ére mečiarizmu demokracia v štáte ustrnula. Po voľbách 1994 sa v krajine stali také politické udalosti, ktoré zmarili európsku integráciu krajiny. Aj podľa medzinárodného posúdenia sa na Slovensku zastavil proces budovania demokracie, ba podľa niektorých hodnotení je otázne aj to, či je krajina právnym štátom. Cieľom SMK je obnovenie demokratického právneho štátu. Ústavu Slovenskej republiky treba revidovať tak, aby sa jej prostredníctvom stala deľba kompetencií medzi štátnymi orgánmi jednoznačnou, aby boli rozhodovacie mechanizmy jasné, aby bol jasný výkon stanovených právomocí. Ústava totiž neobsahuje právo obcí na samosprávu, nevymedzuje pojem miestnych samospráv a bezprostredne neurčuje ani verejnoprávny, neštátny charakter miestnej samosprávy. Je potrebné zaručiť primárnosť práva, pretože právo je vždy prednejšie ako moc. Vypracovanie a schválenie novej ústavy je dlhodobý proces, a preto treba v existujúcej ústave uskutočniť, ako prechodné riešenie, rýchle zmeny. Je taktiež potrebné preštylizovať preambulu tak, aby v nej dominoval občiansky, viacnárodný charakter Slovenskej republiky oproti dnešnej koncepcii národného štátu; novelizáciou ústavy je potrebné zaviesť inštitút priamej voľby prezidenta, v duchu Európskej charty miestnej samosprávy treba upresniť právne postavenie samospráv, vrátane postavenia samospráv vytvorených národnostnými menšinami a etnickými skupinami. Treba zmeniť ústavu, aby sa znižila súčasná neobmedzená moc orgánov prokuratúry, treba zaviesť sankcie za nedodržanie rozhodnutí ústavného súdu. V súvislosti s právnym postavením národnostných menšín a etnických skupín program konštatuje, že Slovensko ešte nesplnilo svoje úlohy vyplývajúce z medzinárodných záväzkov (Rámcového dohovoru Rady Európy na ochranu národnostných menšín, odporúčania Parlamentného zromaždenia Rady Európy č. 1201, Deklarácie OSN číslo 47/135 o právach osôb patriacich k národnostným, etnickým, náboženským či jazykovým menšinám, dokumentu kodanského stretnutia Organizácie bezpečnosti a spolupráce v Európe 29. júna 1990 či jednotlivých ustanovení slovenskomaďarskej základnej zmluvy). Strana považuje za dôležité, aby sa zásada subsidiárnosti uplatnila aj v prípade národnostných menšín, keďže právo na samosprávu prináleží aj im. Považuje za potrebné, aby Slovenská republika podpísala a ratifikovala Európsku chartu
