Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
78 László Olios miestnej samosprávy, Európsku chartu regionálnej samosprávy a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. V rámci svojich medzinárodných stykov strana aj naďalej urobí všetko pre to, aby bol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhotovený protokol týkajúci sa práv národnostných menšín. Hnutie považuje za nespravodlivé hlásať vo vzťahu k menšinám zásadu reciprocity, a držať ich tak vo vzťahu dvoch susedných štátov v pozícii rukojemníkov. Strana maďarskej koalície sa bude usilovať o to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon o právnom postavení národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky. Zahraničnopolitickou prioritou strany je zapojenie krajiny do euroatlantických štruktúr. Strana chce udržiavať dobré vzťahy s Európskou demokratickou úniou, s Európskou ľudovou stranou a s Európskou kresťanskodemokratickou úniou, práve tak ako s Európskou liberálnou, demokratickou a reformistickou stranou (ELDR) a s Liberálnou internacionálou, ako aj s organizáciami OSN, OBSE, Rady Európy a Európskej únie. Strana maďarskej koalície sa usiluje o korektné vzťahy s parlamentnými stranami v Maďarsku. S maďarskou vládou - bez ohľadu na to, ktorá strana ju zostavuje — si praje udržiavať pravidelné a efektívne vzťahy. Nemá v úmysle bezprostredne sa zapájať do vnútropolitických procesov Maďarska alebo sa stať ich nástrojom. Čo sa týka vzťahu Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, podľa SMK je životne dôležitým záujmom maďarskej menšiny na Slovensku, aby medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou boli čo najlepšie vzťahy. Z hľadiska budúcnosti Slovenskej republiky je veľmi dôležitý vstup do Európskej únie. Je prirodzené, že Európska únia podmieňuje prijatie nových členov splnením istých podmienok. Situácia Slovenskej republiky je v podstate jednoduchá: musí korigovať svoju vnútornú politiku, v neposlednom rade aj svoju menšinovú politiku. Členstvo Slovenskej republiky v NATO nemá alternatívu; len ono môže občanom krajiny zabezpečiť želanú vonkajšiu i vnútornú stabilitu. Ďalším cieľom strany je vytvorenie decentralizovanej verejnej správy založenej na zásade samosprávnosti a subsidiárnosti. Subsidiáme miestne a regionálne samosprávy si nemožno predstaviť bez praktického zrealizovania nariadení Európskej charty miestnej samosprávy a Európskej charty regionálnej samosprávy. Právo miestnych (obecných) a regionálnych spoločenstiev na samosprávu musi obsahovať ústava, resp. zákon o samosprávach. Medzi priority hospodárskej politiky Strany maďarskej koalície patrí rýchle a komplexné riešenie problémov v poľnohospodárstve, rýchly rozvoj regiónov obývaných maďarskou menšinou a posilnenie hospodárskej situácie a samostatnosti miest a obcí. K tomu je potrebné urýchliť proces transformácie hospodárstva a vytvoriť systém príslušných právnych predpisov kompatibilný s trhom. A keďže privatizácia v prevedení vládnej koalície vedenou Vladimírom Mečiarom sa rovnala rabovaniu úzkeho okruhu osôb patriacich k politickej nomenklatúre, považuje SMK za dôležité objasnenie tohto procesu a zjednanie nápravy v prípade porušenia zákona. Dôležitou úlohou hospodárskej politiky nasledujúcich rokov bude vytvorenie podmienok pre pomerne vysoký (5 - 7-percentný) a dlhodobo udržateľný hospodársky rast. Strana pokladá za svoj ústredný cieľ oživenie investícií a v oblasti kapitálového trhu podporu stredných podnikateľov a riešenie dlhov. V súvislosti s tým považuje za potrebné zaviesť podobné obmedzujúce opatrenia ako bol Bokrosov či Klausov balík. Razantné reformy musia zasiahnuť celú oblasť verejných financií. V súvislosti s rozvojom priemyslu program konštatuje, že hospodárska štruktúra Slovenska je zlá a zastaralá. Toto konštatovanie sa vzťahuje v prvom rade na štruktúru priemyslu. V reštrukturalizácii priemyslu, v raste produkcie výroby a zvyšovaní exportu majú
