Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

László Őllös: Prgramy madarskych strán

74

László Öllös

odôvodnenú. Maďarská občianska strana však rozhodne odmieta „ten čoraz viac sa rozširujúci názor, že menšiny, teda aj maďarská menšina v Československu mali za komunizmu viac práv ako teraz. Maďarská menšina má po 45 rokoch opäť politické organizácie, má možnosť slobodne rozvíjať svoju kultúru, budovať svoju ekonomickú základňu. [...] Rovnako je pravdou, že po revolúcii založené, resp. obnovené organizácie doteraz nemajú zodpovedajúcu vyjednávaciu pozíciu voči štátnej moci. Aby sme to dosiahli, je potrebné zostaviť taký komplexný rozvojový program, ktorý obsiahne všetky oblasti menšinového bytia.“43

Takýto komplexný rozvoj je podmienený viacerými faktormi. Za prvý označuje strana hospodárske posilnenie maďarskej menšiny na Slovensku, čo je naznačené aj v názve celého programu MOS. Z tohto dôvodu maďarská menšina musí participovať na každej forme privatizácie. Program zdôrazňuje význam znovunadobudnutia vlastníckych práv k poľnohospodárskej pôde, zasadzuje sa o dislokáciu podnikov spracovateľského a ostatného priemyslu na južnom Slovensku, prízvukujúc zásadu, aby akumulovaný kapitál ostal na mieste, kde sa vytvoril. MOS vyzýva k zakladaniu hospodárskych komôr, podnikateľských záujmových združení a gazdovských zväzov, bankových filiálok v jednotlivých regiónoch, súri vybudovanie systému poistenia pre hospodáriacich roľníkov a širokej informačnej siete pre roľníkov a podnikateľov.

Všetky tieto kroky však považuje aj za vládnu úlohu z dôvodu nerozvinutej industrializácie oblastí obývaných Maďarmi. Program ďalej podčiarkuje, že akumuláciou hospodárskych statkov („bohatnutím“) maďarskej menšiny a jej hospodárskym osamostatňovaním sa vytvoria väčšie možnosti aj na organizáciu a chod jej neziskových inštitúcií.

Druhá časť programu sa zaoberá menšinovou samosprávou. V tejto súvislosti konštatuje, že samospráva znamená vnútornú organizáciu života menšiny, preto musí byť založená na pluralizme a dohode záujmov: nemôže byť teda nástrojom politickej moci na presadenie centralizačných snáh v rámci menšiny. MOS týmto zároveň naznačuje, že si uvedomuje existenciu takejto možnosti, resp. takéhoto úmyslu. Ďalej zdôrazňuje, že samotná menšinová samospráva nepostačuje, že k zachovaniu identity národnostných menšín sú potrebné aj iné predpoklady, na ktoré pri predkladaní požiadavky na samosprávu neslobodno zabudnúť. Potom konštatuje, že ústavnoprávny vývoj v Československu nie je naklonený menšinovým samosprávam. Aj v budúcnosti bude ťažké vniesť prvky samosprávnosti do tvorby legislatívy, preto neslobodno rozmýšľať len v rámci jedného modelu, ale treba sa pohybovať v takom systéme, kde „spoločné pôsobenie jednotlivých prvkov môže priniesť taký výsledok, aký by sme očakávali od modelu menšinovej samosprávy“. Takýto triezvy prístup je potrebný aj preto, aby maďarská menšina v súvislosti so samosprávou nenaháňala fatamorgány, ale aby uvažovala o vytvorení uskutočniteľných inštitúcií. Najdôležitejšie elementy tejto koncepcie videla Maďarská občianska strana v nasledujúcom volebnom období v naplnení nasledovných princípov: fungovania právneho štátu, zásady federalizmu, subsidiarity a decentralizácie štátnej moci, resp. v tom, aby sa oprávnenia nevyhnutne potrebné pre rozvoj národnostných menšín dostali do rúk samosprávneho orgánu. Ďalej, vo vytvorení takej politickej kultúry, v prostredí ktorej všetky horeuvedené opatrenia nepovedú k izolácii menšiny, ale napomôžu jej otvoreniu sa svetu, a tým aj k rozvoju jej schopnosti pružne reagovať na výzvy doby.

Vyššie uvedené tézy MOS ďalej upresňuje v týchto ôsmich bodoch:

1. rozšírenie právomocí miestnych, regionálnych a krajských samospráv;

2. vytvorenie regiónov vyrastajúcich z miestnych samospráv s následným vytvorením dohodovacej rady medzi regiónmi;

3. existencia menšinových hospodárskych, spoločenských, záujmových a kultúrnych organizácií;

4. existencia politických strán;