Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
Programy maďarských strán 75 5. dohodovacie rady medzi jednotlivými politickými a inými organizáciami, spoločné rozhodnutia; 6. vytvorenie menšinových poradných orgánov, výborov pri vláde; 7. požiadavka, aby sa pri územnosprávnom členení v maximálnej miere rešpektovali hranice prirodzene a dobrovolhe vytvorených regionálnych zoskupení; 8. vytvorenie menšinových samospráv, prostredníctvom ktorých by menšiny samy mohli riadiť svoje inštitúcie. MOS sa pri odôvodnení týchto cielov odvoláva na jeden z článkov Listiny základných práv a slobôd, prijatej Federálnym zhromaždením ČSFR, ktorým sa príslušníkom národnostných menšín zaručuje právo zúčastňovať sa na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú. Ďalej program podrobne rozvádza inštitúcie školskej autonómie menšín a ich finančné zdroje. Kapitola venovaná vede a výskumu popri už uvedených cieloch vytyčuje aj novú formu financovania - z nadačných zdrojov. Myšlienka vytvorenia celoštátneho grantového systému sa objavuje aj v kapitole zaoberajúcej sa oblasťou vzdelávania. Program sa v osobitnej kapitole zaoberá návrhom nového usporiadania vnútorného politického života menšín, ktorého základným prvkom je inštitút politickej dohody. Jeho podstatou je to, že zúčastnené strany akceptujú pluralistický charakter maďarskej menšinovej politickej scény, kde je spolupráca založená na vzájomnej dohode nezávislých organizácií. Druhým prvkom je nezávislosť spoločenských organizácií. Strany ďalej garantujú slobodu kultúrneho života, slobodu vzdelávania, nezávislosť kultúrnych a spoločenských zväzov a neideologickosf spoločenského života. Účastníci prerokujú všetky dôležité otázky týkajúce sa menšín a usilujú sa o vzájomnú dohodu. Dohodovacia rada síce vznikla už pred uverejnením programu, avšak v základnej koncepčnej otázke organizácie menšinového politického života, menovite v tom, či má byť v prostredí maďarskej menšiny zachovaný politický pluralizmus, alebo sa má maďarská politická reprezentácia na Slovensku zjednotiť do jednej strany, nedošlo k dohode. Napriek trvalému napätiu vyvolanému týmto koncepčným sporom sa však v uvedenom orgáne zrodilo viacero spoločných stanovísk.44 Tieto boli vo viacerých ohľadoch založené na dohode o jednotlivých programových cieľoch zúčastnených strán.45 3.2. MAĎARSKÉ KRESŤANSKODEMOKRATICKÉ HNUTIE Jeden z najdôležitejších programových dokumentov MKDH bol publikovaný roku 1993 pod názvom Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o postavení a právach národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike. Návrh Maďarského kresťanskodemokratického hnutia. Obsahuje najpodrobnejší výklad práv národnostných menšín na Slovensku. Dokument je návrhom zákona o právach národnostných menšín. Jeho piliermi sú princíp štátotvorného postavenia národnostných menšín, právo na individuálnu a skupinovú svojbytnosť, zásada slobodnej voľby národnej identity a princíp rešpektovania slobodnej vôle občanov bez akéhokoľvek nátlaku. Dokument konštatuje, že národnostné menšiny majú právo vytvárať vlastné organizácie a samosprávne inštitúcie. Návrh považuje samosprávne rozhodovanie za kľúčové v troch oblastiach: v oblasti kultúry a školstva, resp. v súvislosti s územnými (miestnymi a regionálnymi) samosprávami. Návrh počíta s celoštátnym samosprávnym orgánom danej menšiny, s celoštátnou radou, do ktorej by podľa návrhu volili svojich poslancov jednotlivé menšiny podľa pravidiel väčšinového volebného systému. Rada Maďarov by mala 25 členov, ostatné menšiny by mali 15-členné rady. Rada by mala v oblasti školstva a kultúry značné právomoci. Návrh počíta aj s jedným výkonným orgánom, ktorý by bol aj súčasťou vlády štátu,
