Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
Programy maďarských strán 73 šinovú politickú stratégiu. Zavŕšenie „vnútornej“ maďarskej revolúcie na Slovensku, t. j. reforma systému spoločenských inštitúcií, zdedených menšinou z obdobia komunizmu, resp. decentralizácia spoločenských organizácií, nepatrilo medzi prvoradé ciele hnutia. Zakladatelia MKDH boli v prostredí maďarskej menšiny najvýznamnejšími politickými hlásateľmi náboženskej slobody zrodenej počas revolúcie. K tejto otázke pričlenili potom aj niekoľko známych menšinových požiadaviek Maďarov na Slovensku. Organizácia a členstvo MKDH mohlo počítať s podporou väčšiny maďarských kňazov katolíckej cirkvi, čiže už v procese vzniku disponovalo s významným organizačným pozadím. Jeho organizačná úroveň a odborné zázemie však ďaleko zaostávali za jeho neskorším koaličným partnerom. V momente vzniku malo MKDH vo svojich radoch oveľa menej celoštátne známych osobností ako koaličný partner Spolužitie. Jeho členská základňa však bola mimoriadne široká, členmi sa stali väčšinou veriaci katolíci. 3. PROGRAMY POLITICKÝCH STRÁN PO VOĽBÁCH 1990 V rokoch nasledujúcich po prvých slobodných voľbách sa maďarské strany zaoberajú tvorbou nových programov, resp. zverejňujú dokumenty, ktoré obsahujú aj programové ciele. Programové dokumenty Spolužitia uverejnené v tomto období sa sústreďujú, podobne ako prvé programy hnutia, na problematiku národnostných menšín. Podľa Spolužitia je situácia po roku 1990 z pohľadu národnostných menšín horšia, ako za komunizmu. „Jediným pozitívom boli voľby“.-17 V rétorike hnutia sa dostáva do popredia otázka kultúrnej a regionálnej (územnej) autonómie.18 Predtým používalo výraz samospráva, potichu rešpektujúc skutočnosť, že slovo autonómia vyvoláva v slovenskej verejnosti prudké vášne. Spolužitie popri návrhoch zákonov koncipuje svoje programové ciele v rozličných vyhláseniach a memorandách, ktoré sa odvolávajú na medzinárodné dohody. Popri demonštratívnom charaktere majú tieto odvolávky aj tú úlohu, aby dodávali dokumentom politickú váhu. Jedným z nástrojov dosiahnutia sformulovaných cieľov a požiadaviek má byť „stála konferencia, ktorá bude politicky usmerňovať pokojnú spoločenskú transformáciu regiónu a jeho mierový vývoj“. Spolužitie preto svoje memorandum zasiela prezidentom, vládam a parlamentom troch visegrádskych krajín ako aj prezidentom krajín, s ktorými majú tieto štáty spoločné, ďalej členským štátom Rady Európy a vládam štátov zúčastnených v helsinskom procese. Okrem toho hnutie zaujíma stanovisko aj k snahám Mečiarovej vlády o osamostatnenie Slovenska, ktoré považuje za „súčasné snahy slovenského národa“.19 Konštatuje, že napriek určitým výhradám považuje „toto úsilie za historicky opodstatnené, politicky zrozumiteľné a na základe práva na sebaurčenie národov aj oprávnené“.40 Spolužitie však v dokumente považuje za žiaduce, aby sa uvedený princíp spojil s realizáciou práva na sebaurčenia národnostných menšín „na základe zásady adekvátneho uplatnenia práva“.41 3.1. MAĎARSKÁ OBČIANSKA STRANA Maďarská občianska strana (MOS, Magyar Polgári Párt - MPP) zverejňuje svoj najpodrobnejší program venovaný téme národnostných menšín pod názvom Bohatá menšina roku 1992. Úvod programu sa odvoláva na predošlé programové dokumenty konštatujúc, že demokracia poskytuje len príležitosti, ktoré občania musia vedieť využiť. „Neživme v sebe falošný pocit vydedenosti a zatracujúcej nemohúcnosti, ale vedomie, že sme schopní formovať svoj osud. K tomu, aby sme mohli ovplyvňovať rozhodnutia určujúce náš osud, musíme byt všade tam, kde sa o nás rozhoduje“42 — podčiarkuje program MOS, naznačujúc aj to, že strana svoju účasť vo vláde považuje za plne
