Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Őllös: Prgramy madarskych strán
Programy maďarských strán 61 Slovensku v období medzi dvomi vojnami nehralo pri vytváraní maďarského straníckeho systému na Slovensku po roku 1989 významnejšiu úlohu. Pri spätnom skúmaní nájdeme, pravda, isté zhody, ale aj odlišnosti. Čo je však najdôležitejšie, po roku 1989 sa predstavy a argumenty medzivojnových maďarských politikov a verejných činiteľov nestali predmetom verejných diskusií a východiskom pre politické rozhodnutia.2 Môžeme však s istotou tvrdiť, že stranícka štruktúra, ktorá sa po zmene zriadenia sformovala v Maďarsku, mala na charakter maďarských strán na Slovensku významný vplyv. Táto skutočnosť má viac príčin. Politická socializácia mala aj v kruhoch maďarskej menšiny na Slovensku podobné zdroje ako v Maďarsku. Jednak už spomínané vzdelávacie tábory a vlastivedné cyklistické túry mali pravidelne účastníkov z Maďarska, ktorí patrili medzi zástancov ľudovo-národnej orientácie a väčšina z nich sa po prevrate pripojila k Maďarskému demokratickému fóru. Aj významná skupina maďarských spisovateľov na Slovensku — predovšetkým staršia generácia — mala k tomuto smeru blízko, ale týmto smerom sa orientovali aj najvýznamnejšie osobnosti tzv. osemašesťdesiatnikov. Na druhej strane sa v maďarskej literatúre na Slovensku objavuje smer, ktorý sa v žiadnom prípade nedá nazvať ľudovým a ktorý je reprezentovaný autormi zohrávajúcimi neskôr, v čase revolučných zmien, významnú úlohu. Sem možno spomedzi spisovateľov viažucich sa k literárnemu spolku Iródia zaradiť predovšetkým tých, ktorí sa počas revolúcie aktívne zapojili do verejného života. K tomuto smeru patrila ďalej aj väčšina tej skupiny mladých ľudí, ktorí začiatkom osemdesiatych rokov začali ešte ako vysokoškoláci podporovať činnosť Výboru na ochranu práv maďarskej menšiny v Československu a v rokoch 1981 a 1983 sa zúčastnili na vzdelávacom programe organizovanom prostredníctvom demokratickej opozície v Maďarsku. Okrem nich sa do tejto činnosti zapája aj mnoho takých maďarských intelektuálov Slovenska, ktorí sa dostali do rozporu s komunizmom. Tí, ktorí predstavovali liberálny smer, si svoj politický hodnotový systém vytvárali najmä na základe poznatkov, ktoré si osvojili prostredníctvom pomoci z Maďarska a počas tohto procesu sa dostali do blízkeho kontaktu so Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ) a Zväzom mladých demokratov (Fidesz). Tretí smer v maďarskej politike na Slovensku - kresťanská demokracia, nemala pred revolúciou v Maďarsku vybudované také rozvinuté „inštitucionálne“ vzťahy s ináč zmýšľajúcimi, resp. disidentskými skupinami ako vyššie uvedené zoskupenia. Pravda, aj tu možno tvrdiť, že medzi zakladateľmi Maďarského kresťanskodemokratického hnutia boli aj také osobnosti, ktoré mali s Maďarskom rozvinuté vzťahy na individuálnej báze. V tomto období založené kresťanskodemokratické hnutie sa však s istotou mohlo opierať o spoločenskú potrebu slobody náboženského života. Maďarskí kresťanskí demokrati na Slovensku nadviazali úzke kontakty aj s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP) v Maďarsku, ktorá bola pre nich z mnohých aspektov vzorom. Nesmieme pritom zabudnúť ani na to, že na charakter vznikajúcich maďarských strán, ktoré samozrejme pracovali v politickej atmosfére vtedajšieho Československa, vplývali aj slovenské politické vzory. Z tejto dvojakej viazanosti vyplývajú aj mnohé ich vnútorné osobitosti. Pravda, v každom osobitnom prípade ide o pôsobenie iných vplyvov. V prípade hnutia Spolužitie je takýmto vplyvom pokračovanie koncepcie maďarskej politiky na Slovensku z roku 1968 a aj to, že významná časť maďarských komunistov husákovského režimu sa po vzniku Spolužitia orientovala práve na toto politické hnutie. Tento jav nie je v slovenskom politickom živote ojedinelý, veď následníčka strana komunistickej strany na Slovensku, prezentujúca reformovanú tvár, nevyrástla z reforiem začatých pred zmenou režimu a nebola aktívnym účastníkom revolúcie, nedisponovala preto ani jej politickou autoritou. Na rozdiel od Maďar-
