Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

László Őllös: Prgramy madarskych strán

62

László Öllös

ska a Polska sa preto na Slovensku viacerí členovia starej elity pridávajú k iným stranám. Podstatným aspektom politického vývoja na Slovensku je aj to, že bývalá štátostrana, okrem istého krátkeho časového úseku, neposkytla Maďarom na Slovensku ani národnostnú alternatívu. Napriek tomu nebola podpora reformistickej následníckej strany komunistov v radoch maďarskej menšiny na Slovensku zanedbateľná.3

Maďarskí liberáli na Slovensku založili svoju organizáciu ako prvé revolučné hnutie na Slovensku pod názvom Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI, Független Magyar Kezdeményezés — FMK). MNI mala istý čas charakter hnutia podobne ako Verejnosť proti násiliu (VPN) a na jej hodnotový systém značne vplývala aj časť vzorov, ktoré vznikli vo VPN.

Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) sa síce pokúsilo vybudovať užšie vzťahy so slovenským Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH), avšak tieto pokusy sa skončili fiaskom, takže tu nemôžeme hovoriť o nejakom zvláštnom vplyve. Kresťanskodemokratické hnutie chcelo na Slovensku samo zastrešiť celý ideologický smer. V prvom volebnom období malo aj jedného poslanca maďarskej národnosti.

Rok 1989 teda otvoril cestu aj maďarskému politickému organizovaniu sa na Slovensku. V počiatočnom období vznikli tri maďarské politické stranícke formácie, ktoré dlhé roky určovali politický život maďarskej menšiny na Slovensku. Tieto tri strany - Maďarská nezávislá iniciatíva (od roku 1992 Maďarská občianska strana), Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a Politické hnutie Spolužitie tvorili relevantné strany straníckej štruktúry maďarskej menšiny na Slovensku. Mali poslancov v parlamente, občas mali schopnosť tvoriť koalície a byť vo vláde, mali zastúpenie vo väčšine obecných samospráv na južnom Slovensku a boli stálymi aktérmi maďarského verejného života na Slovensku, a často aj aktívnymi účastníkmi celoslovenskej politiky.

Neskôr založené politické strany ako - Maďarská ľudová strana, Maďarské ľudové

hnutie za zmierenie a prosperitu — zohrali v politickom živote maďarskej menšiny na Slovensku len marginálnu politickú úlohu.

1.1. MAĎARSKÁ NEZÁVISLÁ INICIATÍVA (MNI) - MAĎARSKÁ OBČIANSKA STRANA (MOS)

Maďarská nezávislá iniciatíva vznikla 18. decembra 1989 ako jedno z hnutí zamatovej revolúcie. Revolúcie sa zúčastnila ako maďarské politické hnutie a v mnohých aspektoch spoluvytvárala jej udalosti. Jej predsedom bol Károly Tóth, od roku 1991 László A. Nagy.

V decembri 1989 sa Alexander (Sándor) Varga za MNI stal podpredsedom dočasnej slovenskej vlády. Začiatkom roku 1990 delegovala MNI svojich poslancov do Federálneho zhromaždenia i do Slovenskej národnej rady (SNR).

V januári 1990 boli návrh MNI kooptovaní do Federálneho zhromaždenia Miklós Duray, Zsuzsa Németh, Gyula Popély, Eleonóra Sándor a Oszkár Világi; vo februári 1990 boli vo farbách MNI do Slovenskej národnej rady kooptovaní Erika Csekes, Lajos Grendel, László Kovács, László A. Nagy, László Pirovits a Gábor Zászlós. Gábor Zászlós bol do volieb roku 1990 podpredsedom slovenského parlamentu.

Maďarská nezávislá iniciatíva sa ako partner VPN zúčastnila na organizácii udalostí, ktoré vyústili do zmeny politického zriadenia na Slovensku, participovala na vypracovaní základných programových dokumentov tohto obdobia, zviditeľňujúc aj osobitné maďarské pohľady a požiadavky.4 Do volieb 1990 išla MNI spolu s VPN a mala zastúpenie v prvej porevolučnej slovenskej vláde. Vo Federálnom zhromaždení mala štyroch poslancov, v Slovenskej národnej rade piatich, boli to: József Berényi, László A. Nagy (zastával post podpredsedu parlamentu), László Pirovits, Péter Markotán a Sándor Varga. Navyše nominovala jedného z podpredsedov slovenskej vlády. Tento post zastával Gábor Zászlós.

MNI obsadila aj posty námestníkov ministra školstva a poľnohospodárstva v osobe Jáno-