Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Eleonóra Sándor: Zmena režimu Madarskymi očami
52 Eleonóra Sándor In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 1999, 1, č. 2, s. 132 - 134. 31. Vyhlásenie signovali prví predstavitelia MNI László A. Nagy a Károly Tóth. 32. 10. bod programového vyhlásenia zverejneného 25. novembra požaduje demokratickú federáciu a „zákonnú úpravu práv a postavenia národnosti na princípe plnej a faktickej rovnoprávnosti“. 33. Prvými predstavitelmi Zväzu maďarských študentov boli József Berényi, Attila Szép a Péter Vörös; v celoštátnom koordinačnom výbore zastupoval zväz Szilárd Somogyi. O založení zväzu pozri Elbeszélt történelem. A rendszerváltás évei: Berényi József, Szép Attila, Vörös Péter. Rukopis. Fórum inštitút pre výskum menšín, Samorín. 34. Stranícke ústredie sa ešte do decembra usilovalo udržať si kontrolu nad periodikami, ktoré vydávalo. Pozri Elbeszélt történelem. A rendszerváltás évei: Szilvássy József. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2000, 2, č. 1, s. 170 - 171. 35. Po obsadení Československa 21. augusta 1968 sa vedenie strany dostalo pod prísnu sovietsku kontrolu, ktorá zrušila všetky výdobytky ľudských a občianskych práv „pražskej jari“. Výnimku tvorila federalizácia krajiny, čo sa roku 1969 ešte v parlamente podarilo presadiť, a tým uspokojiť najdôležitejšiu slovenskú požiadavku. Podlá doteraz celkom nevyvrátených (odvtedy však historikmi zjemnených) argumentov sa Slováci v záujme federácie vzdali demokratických slobôd, čiže „národné“ bolo nadradené „demokratickému“. Jedným z dôležitých motívov zmeny režimu na Slovensku bol ten, že túto historickú chybu neslobodno zopakovať. Táto trauma slovensko-českých vzťahov sa odrazila aj v zmýšľaní menšinových - nielen maďarskej - elít na Slovensku, ako to uvádzame v ďalšom texte. 36. Demokracia a šance našej menšiny. Rozhovor s Lajosom Grendelom, Lászlóm Dobosom a Józsefom Berényim. In: Új Szó. 11. december 1989. V máji 1991, teda až dodatočne, vysvetluje Károly Tóth pohnútky založenia a správania sa VPN a MNI obavami z vopred predvidatelnej priamej nacionalistickej konfrontácie: chceli položiť základy inštitúcií právneho štátu a občianskej demokracie a prijať kľúčové zákony ešte pred tým, než plnou silou vyrazia na povrch národnostné rozpory, chceli, aby boli k dispozícii metódy a mechanizmy, ktorými by sa tieto rozpory dali udržať v istých medziach. Pozri Schlett, István: Szlovákia: Külön utakon - azonos célokért? Beszélgetés Bauer Győzővel, Gyurcsík Istvánnal, Gyurgyik Lászlóval és Tóth Károllyal. In: Schlett, István: Kisebbségnézöben: Beszélgetések és dokumentumok. Budapest: Kossuth 1993, s. 86 — 87. 37. Fórum, ktoré vzniklo z iniciatívy časti signatárov „Listu tridsiatich troch“, po niekoľkotýždňovej činnosti splynulo v polovici decembra s Csemadokom. 38. Új Szó. 2. december 1989 39. Na XV. mimoriadnom zhromaždení Csemadoku v marci 1990 József Mács vo svojom diskusnom príspevku hodnotí už odstúpenie od požiadavky územnej autonómie ako vážnu chybu, ako prejav zbabelosti. Text diskusného príspevku uverejnil časopis Hét, 1990, 35, č. 14. (6. 4. 1990). 40. Pozri napr. Batta, György: Sorskérdéseink. In: Új Szó, 2. január 1990. Autor v súvislosti s existujúcou štruktúrou tlače píše: „Podľa môjho názoru bude naša menšina schopná sa plnohodnotne rozvíjať až vtedy, ak si nielen ochráni — a zmodernizuje - svoje jestvujúce inštitúcie, ale ich aj zveľadí“. 4L Ústavný zákon č. 144/1968 o právnom postavení menšín, je jedným z výdobytkov Pražskej jari 1968. Federálny parlament o ňom hlasoval v ten istý deň, 27. októbra, ako o ústavnom zákone č. 143/1968 o federácii. Podľa historikov je text publikovaný v zbierke zákonov falzifikát, pretože v návrhu predloženom na rokovanie parlamentu, bolo uvedené aj právo na samosprávu. Čo sa týka zoznamu v ňom uvedených menšinových práv, sú v podstate totožné s tými, ktoré sú uvedené v Ústavnom liste ľudských práv prijatom roku 1991, resp. s tými, ktoré sú uvedené v platnej slovenskej ústave. Jedinou výnimkou je právo štyroch najpočetnejších menšín na pomerné zastúpenie v zákonodarných a iných volených orgánoch. Podlá 5. článku ústavy spôsob výkonu tohto práva mal byť určený ďalšími zákonmi. Stálou témou maďarských podaní a protestov pred zmenou zriadenia bolo to, že tieto vykonávacie zákony neboli nikdy prijaté. Pozri napr. Janics, Kálmán: Új nemzetiségi alkotmánytörvényt. In: Vasárnap, 1990, 23, č. 7. (27. 4. 1990); Szarka, László: A (cseh)szlovákiai magyar közösség nyolc évtizede 1918-1998. Történeti vázlat. In: Filep, Tamás Gusztáv - Tóth, László (red.): A (cseh)szlovákiai magyar művelődés története
