Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Eleonóra Sándor: Zmena režimu Madarskymi očami
Zmena režimu maďarskými očami 51 vania štátom formálne prijatých medzinárodných dokumentov, predovšetkým dvoch ludsko-právnych paktov OSN a Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ďalšou dôležitou úlohou bolo mapovanie konkrétnych prípadov porušovania ľudských práv. Pozri Prohlášení Charty 77 (1. ledna 1977). In: Prečan, Vilém (red.): Charta 77. 1977 - 1989. Scheinfeld - Schwarzenberg - Bratislava 1990. 14. Podnety skupiny signatára pro další práci Charty (červeň 1978). In: Prečan, Vilém (red.): Charta 77. Cit. d. s. 51 - 52. 15. Oznámenie o podpise bolo zverejnené v dokumente č. 3/84 Charty 77. 16. Zhrnutie slovenského pohľadu na príčiny neúspechu rokovaní pozri Mikloško, František: Čas stretnutí. Bratislava: Kalligram 1996, s. 125 - 126. 17. Prednášky boli publikované pod názvom: Csehszlovákiai nonkonformisták az országban élő magyar kisebbség helyzetéről és a nemzetiségi kérdésről. New York: Hungarian Human Rights Foundation 1989. 18. Carnogurský, Ján: Vec Duray je vecou Slovákov a Maďarov. In: Csehszlovákiai nonkonformisták az országban élő magyar kisebbség helyzetéről és a nemzetiségi kérdésről. Cit. d. s. 54. 19. Duray, Miklós: Az európaiság Kelet-Közép- Európában: valóság vagy csupán vágy? In: Csehszlovákiai nonkonformisták az országban élő magyar kisebbség helyzetéről és a nemzetiségi kérdésről. Cit. d. s. 25. 20. Tamtiež, s. 28. 21. Kusý, Miroslav: Neslovenský jav. In; Csehszlovákiai nonkonformisták az országban élő magyar kisebbség helyzetéről és a nemzetiségi kérdésről. Cit. d. s. 45. 22. V noci 8. marca 1987 založili neznámi páchatelia požiar v sídle a v skúšobni súboru Ifjú Szivek, poškodili budovu redakcie denníka Új Szó a budovu Ústredného výboru Csemadoku. V súvislosti s týmito udalosťami vydala Charta tri dokumenty: zaslala list Federálnemu zhromaždeniu a federálnej vláde (23/87) spolu s informáciami, ktoré dostala od Výboru na ochranu práv, poslala podporný list Výboru na ochranu práv (24/87) a stanovisko maďarskému samizdatovému časopisu Beszélő o kultúrnej diskriminácii maďarskej menšiny (25/87). 23. Vyšlo v maďarčine: Duray, Miklós (red.): Kettős elnyomásban. Cit. d. s. 318 - 321. 24. Tajná polícia sledovala roku 1988 22 opozičných skupín, v prvej polovici roku 1989 už evidovala 45 (nenáboženských) zoskupení a 129 viac-menej pravidelne vychádzajúcich samizdatových publikácií. Údaje publikuje: Krejčí, Oskar: Most do neznáma. Slovo, 1989. č. 35; Informace o aktivitách vnitŕních a vnčjších neprátel. In: Koudelka, František: Vedení KSČ o disentu a opozici. Cit. d. s. 39. Prehľad slovenských samizdatových časopisov: Čarnogurský, Ján: Slovenské samizdatové časopisy. In: to: Videné od Dunaja. Cit. d. s. 375 - 380. 25. Memorandum 88 je zverejnené v publikácii Kettős elnyomásban, List tridsiatich troch zas v týždenníku Vasárnap zo dňa 9. februára 1990. 26. Ich popis pozri napr. v publikáciách Elbeszélt történelem. A rendszerváltás évei: Tóth Károly. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 1999, 1, č. 2; Gyurcsík, Iván: Zárszó. In: Duray Miklós (red.): Kettős elnyomásban. 2. vydanie. http://www.duray.sk/index.php?x=p5114. 27. Memorandum podpísalo okolo 300 osôb. Treba si však uvedomiť, že v časoch komunizmu nebolo zbieranie podpisov jednoduchou záležitosťou, bolo to možné len na úrovni priateľských, osobných stykov. Fakt, že sa niekto pripojil k nejakému opozičnému dokumentu, nezávisel len od jeho odvahy a zmýšľania, ale aj od toho, či mal taký okruh kontaktov, ktoré ho či už pevnejšie alebo voľnejšie spájali s aktívnou opozíciou, teda či sa k nemu dokument určený na podpisovanie vôbec dostal. 28. Komunistická strana svojím spôsobom na iniciatívu aj zareagovala: časť signatárov - členov strany dostala pozvánku na rokovanie. Opis tohto stretnutia pozri Gál, Sándor: Mélyút, 2. marca 1989. In: Új Szó, 13. apríl 1990; Tóth Károly: Mélyutak rejtett ösvényein. In: Új Szó, 19. apríl 1990. 29. Predstavy československého komunistického režimu „o perestrojke“ dobre vystihuje fakt, že začiatkom roka 1989 sa na jednej strane vykonala opatrná „liberalizácia“ Trestného zákonníka a zároveň sa zdvojnásobila trestná sadzba za „porušovanie verejného poriadku“ a za rozširovanie samizdatov. K najnovším dejinám maďarskej menšiny patrí, ž k predkladatelom dotyčného zákona, známeho pod názvom „obuškový zákon“, patril aj József (Jozef) Fekete, poslanec Federálneho zhromaždenia maďarskej národnosti. 30. O podrobnostiach stretnutia pozri Elbeszélt történelem. A rendszerváltás évei: Tóth Károly.
