Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Eleonóra Sándor: Zmena režimu Madarskymi očami
50 Eleonóra Sándor mi ostalo z českej strany bez odozvy, časté bratislavské výsluchy naznačovali, že hnutie maďarskej menšiny na Slovensku považovala vtedajšia československá vládnuca moc, podobne ako chartistov, za predstaviteľov „antikomunistickej ideologickej diverzie“. Szarka László: A (cseh)szlovákiai magyar közösség nyolc évtizede 1918 - 1998: Történeti vázlat. In: Filep, Tamás Gusztáv - Tóth, László (red.): A (cseh)szlovákiai magyar művelődés története 1918 - 1998. Zv. I. Cit. d., s. 60-61. 9. Pešek, Jan: Pohlad štátnej moci na disent na Slovensku v „ére prestavby“. In: Pešek, Jan - Szomolányi, Soňa (red.): November 1989 na Slovensku. Cit. d., s. 45 — 53. Z hlásení vedenia strany publikuje výber Koudelka, František (red.): Vedení KSC o disentu a opozici: Dokumenty z ledna 1986 — ŕíjna 1989. Praha: Československé dokumentační stredisko, o. p. s. - Ústav pro soudobé dejiny AV ČR 1999. 10. Podnecovanie rozporov medzi opozičnými skupinami patrilo k zvyčajným praktikám tajnej polície. Pozri napr. Gruntorád, Jiŕí: Štátni bezpečnost proti Charte 77 - Akce Izolace. In: Securitas Imperii 5. Úrad dokumentace a vyšetfováni zločinu komunismu P ČR 1999. Pozri http://www.mvcr.cz/policie/udv/securita/ sbornik5/securi_5.pdf. Podlá svedeckej výpovede posledného riaditeľa bratislavskej správy štátnej bezpečnosti na súdnom procese roku 1991, patrilo v posledných dvoch až troch rokoch pred zmenou režimu medzi najdôležitejšie úlohy tajnej služby uskutočnenie takých preventívnych opatrení, ktoré mali za ciel jednak znemožniť účasť členov slovenskej opozície na akciách v Prahe alebo mimo územia krajiny, a prekaziť vzájomné nadväzovanie kontaktov s podobnými štruktúrami bývalých socialistických krajín, najmä Poľska a Maďarska. Uvádza Blažek, Petr: Výbor na obranu Ivana Polanského. In: Kmeť, Norbert - Marušiak, Juraj (red.): Slovensko a režim normalizácie. Cit. d., s. 217 - 218. 11. Duray, Miklós: „Objekt: Geológ“ (druhé autointerview). In: Duray Miklós: Kutyaszorító. New York: Püski 1983. (Autointerview je datované v apríli - máji 1981.) 12. O činnosti a dokumentoch Výboru na ochranu práv podáva podrobný prehlad publikácia, ktorú redigoval Miklós Duray: Kettős elnyomásban: Dokumentumok a csehszlovákiai magyarság helyzetéről és jogvédelméről 1978 — 1988 (New York: Hungarian Human Rights Foundation - Püski 1989). V počiatočnom období činnosti Výboru vznikali rozsiahle hlásenia súhrnného charakteru (Hlásenie o stave maďarskej menšiny v Československu, apríl 1982; Hlásenie pre maďarskú verejnosť v Československu o situácii maďarskej menšiny, máj -jún 1982). Neskoršie boli impulzom k vydávaniu dokumentov opatrenia ktoré ohrozovali vzdelávanie v maďarskom jazyku. Od roku 1987 sa dokumenty (okrem obsiahleho hlásenia o situácii maďarských materských škôl) zamerali na konkrétne porušenia zákonov, na diskriminačné opatrenia rozličného charakteru (obťažovanie nitrianskych maďarských vysokoškolákov políciou, situácia Csemadoku, bratislavské protimaďarské útoky v Bratislave, list ministrovi kultúry v súvislosti s umiestnením pamätnej tabule na dome akademického maliara Gyulu Szabóa, útoky na maďarských študentov v Rimavskej Sobote, šovinistické prejavy trnavských futbalových fanúšikov, zavedenie odborného vyučovania v slovenskom jazyku na odbore geodézie Stavebnej priemyslovky v Lučenci atd.). V tomto poslednom období sa už vydávajú aj dokumenty reagujúce na udalosti netýkajúce sa priamo maďarskej menšiny na Slovensku: sem môžeme zaradiť napr. list veľvyslancovi Juhoslávie v Prahe v záležitosti prenasledovania príslušníkov maďarskej inteligencie vo Vojvodine, stanovisko k policajnému zásahu na katolíckej demonštrácii 25. marca 1988 v Bratislave, resp. stanovisko k stretnutiu Miloša Jakeša s Jánosom Kádárom, vyjadrenie sústrasti pri príležitosti úmrtia českého disidenta Pavla Wonku. Medzi nastolenými témami nechýba ani demolácia dedín v Rumunsku, či problém sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. 13. Duray, Miklós: Kutyaszorító. Zv. II. New York: Püski 1989, s. 23 — 27; Duray, Miklós: A csehszlovákiai magyar kisebbség társadalmi jogvédelmének tíz éve (1978 - 1988). In: Duray, Miklós (red.): Kettős elnyomásban. Cit. d. To, že Charta zo začiatku nevenovala situácii maďarskej menšiny dostatok pozornosti, malo viac príčin: po prvé: prísne sa pridŕžala zásady, že zodpovednosť za vydané dokumenty musí byt zosobnená - táto podmienka bola splnená vtedy, keď Miklós Duray začal vo svojom mene podpisovať dokumenty Výboru na ochranu práv, resp. keď podpísal Chartu. Po druhé: za svoju úlohu si Charta nevytýčila priamu kritiku režimu, ale vynútenie dodržia
