Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Károly J. Mészáros: Šport
Sport 489 chuť podporovať šport tiež prispeli k strate pozície vrcholového športu v regióne. Od roku 1904 je registrovaný Dunajskostredský atletický klub (DAC). V čase zmeny režimu to bol klub, kde vyvíjalo činnosť viac oddielov. Popri futbalovom oddieli existoval v klube hádzanársky, zápasnícky, atletický a stolnotenisový oddiel. Roku 1987 sa futbalový oddiel osamostatnil, a aj ostatné oddiely sa vydali na samostatnú dráhu. Futbalisti sa po mocenskom zvrate v roku 1989 dali z núdze na profesionálnu dráhu. Ešte štyri sezóny pobudlo družstvo v 16-člennej československej I. lige: 1989/1990 (14. miesto), 1990/1991 (9. miesto), 1992/1993 (4. miesto). V najvyššej súťaži samostatného Slovenska si zahrali Dunajskostredčania bez prerušenia päťkrát: 1993/1994 (3. miesto), 1994/1995 (4. miesto), 1995/1996 (10. miesto), 1996/1997 (14. miesto) 1997/1998 (16. miesto), potom účinkovali rok v druhej lige, ale z prvého miesta sa ihned vrátili naspäť do I. ligy, kde skončili na 14. mieste (1999/2000) a opäť vypadli. Odvtedy účinkovali v druhej najvyššej súťaži, ktorú v roku 2006 opúšťali. Uplynulé poldruha desaťročie malo a má aj vynikajúcich futbalistov: Szilárd Németh z Komárna (dostal sa do najvyššej anglickej súťaže, bol hráčom Middlesbrough), Attila Pinte (hral v Maďarsku i v Grécku), Július Simon (pôsobil v Rakúsku) a Zsolt Hornyák (hral aj v Rusku). Domáci futbal registruje Karola Peczeho, pochádzajúceho z Gemera ako vynikajúceho trénera, ale ako odborník si získal už dobré meno v Poľsku, v Maďarsku, ale aj v Turecku i v Grécku. Spomedzi iných družstiev DAC-u dosiahlo najviac úspechov hádzanárske družstvo mužov, ktoré pôsobilo tri sezóny (1994/1995, 1995/1996, 1996/1997) v najvyššej slovenskej súťaži. Slubná výchova talentov prebiehala na základnej škole na Hviezdoslavovej ulici pod vedením Michala Pogánya, kde zapustila korene atletika. Hajnalka Véghová, Áron Szmuda, Matej Méhes, Renáta Medgyesová a ďalší robili postupné pokroky, ale skutočné úspechy ich ešte len čakali, keď klub odrazu zmizol zo slovenskej atletickej scény. Roku 2003 sa na celoštátnych majstrovstvách nezúčastnil ani jeden člen klubu. Zápasníci vynikli vo voľnom štýle, ich najznámejším predstavitelom je viacnásobný olympionik Štefan Femyák. Aj ženské hádzanárske družstvo v Topoľníkoch, ktoré bolo známe po celej republike i na medzinárodnej scéne, sa stalo obeťou nedostatku financií. Po roku 1989 sa za dva roky dostalo na hranicu likvidácie, ale roku 1992 oddiel po dobrovoľnom rozhodnutí vystúpil z klubu, aby ho mohla prevziať komárňanská súkromná firma Coimpex, ktorá ho chcela dostať do špičky Európy. Majitelia nakúpili dovtedy nevídané množstvo kvalitných hráčok a pri prvom pokuse získali striebornú medailu v poslednom ročníku spoločnej československej ligy. O rok neskoršie zopakovali svoje drahé miesto, ale už v slovenskej najvyššej súťaži a získali k nemu aj Slovenský pohár. Majitelia však vo vidine úspechu vohnali dedinu do obrovských dlhov (len telovýchovnej jednote ostalo po nich 15,4 milióna korún dlhu) a po dvoch rokoch sa hádzanej otočili chrbtom. Oddiel znova patril dedine a keď sa objavil Jozef Bors ako sponzor, družstvo mohlo pokračovať v prvej lige. Po jeho odchode sa hádzaná dostala do rúk trnavskej firmy Rimapol. Keď namiesto finančnej pomoci prichádzali len samé sľuby, dostali sa Topoľníčanky na posledné miesto. Ešte rok sa pokúšali zabojovať v II. lige, potom roku 1999 majstrovstvá opustili, zaniklo ženské družstvo, ale neskoršie sa opäť prihlásilo do súťaže a v súčasnosti hrá v tretej najvyššej súťaži. Podľa príkladu Topoľníkov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia zapustila hádzaná korene aj v Nesvadoch (pričinením Eugena Vlahyho), v Dunajskej Strede (Ján Szenczi), v Kolárove (Michal Mahor) a v Zlatnej na Ostrove (František Fábián, Karol Tóth). Tento šport dodnes hrá v súťaži najvyššie družstvo Zlatnej na Ostrove: v deväťdesiatych rokoch už bolo v I. lige a aj roku 2004 ich odradil od účasti v spoločných slovensko-českých majstrovstvách len nedostatok peňazí.
