Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Károly J. Mészáros: Šport
490 Karol J. Mészáros Samostatnú cestu k úspechu si kliesnilo ženské hádzanárske družstvo v Šali, ktoré je najsilnejšou domácou ženskou baštou tohto športu: za viac ako šesť desaťročí existencie získalo jedenásť majstrovských titulov (z toho tri československé, ostatné slovenské), posledný roku 2004 spolu s pohárovým víťazstvom. Športový život v Komárne od deväťdesiatych rokov nabral nový dych a čoraz viac sa rozvíja. V obnovenej kajakárskej ríši po Attilovi Szabóovi vyrástli ďalší majstri sveta. Do roku 2004 získali Michal Riszdorfer a Juraj Bača šesť, Richard Riszdorfer a Erik Vlček štyri tituly majstrov sveta. Dva roky (2001 -2003) boli v štvorkajaku na svete neporaziteľní. Éva Odorová je prítomná v európskej elite stolného tenisu, na Slovensku je už roky najlepšou hráčkou. Medzi najlepšími hrá aj mužstvo basketbalistov (od roku 2000), dlhší čas mužské vodné pólo (jeho najznámejšou osobnosťou je Štefan Gergely (Gergely István), ktorý roku 2003 získal maďarské štátne občianstvo a odvtedy sa stal už majstrom sveta - 2003), mužský oddiel stolného tenisu a šachový klub Hoffer (od roku 2002), ktorý ako nováčik získal slovenský majstrovský titul. Od roku 2001 do roku 2004 hralo medzi najlepšími ženské volejbalové družstvo VC (veľkým vzorom z minulosti je Jutka Bendeová, ktorá získala titul majstra Európy). Zo športovej kroniky mesta nemožno vynechať box, ktorý sa roku 2004 znovu objavil v slovenských majstrovstvách súťaži družstiev. V Komárne sa box udomácnil ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia ako jeden z najúspešnejších športov a jeho pretekári získali nespočetné množstvo celoštátnych majstrovských titulov. Zlaté časy komárňanského boxu sa viažu v prvom rade k menám trénerov Karol Jádyho a Alexandra Kovácsa. V športovom živote Šamorína nepatrí futbal medzi najväčšie skvosty. Šermiarsky klub je skoro jedinou baštou výchovy fleuretistov na Slovensku. Jeho základy položil roku 1962 v tomto žitnoostrovskom meste Oskár Forgács, nestor československého šermu. Jeho niekdajší žiaci sa rozpŕchli po celej krajine. Arpád Érsek, ktorý sa špecializoval na kord, vychoval zo svojho syna, Attilu v Bratislave juniorského majstra Európy (2003 - Poreč). Vďaka niekoľko desaťročí trvajúcej trénerskej práci Štefana Székelya sa aj kajakári môžu pýšiť výchovou dorastu. Osem rokov bolo v I. lige družstvo basketbalistiek, ktoré od roku 1994 fúziou s bratislavskými klubmi udržiavalo svoje miesto v najvyššej súťaži. V roku 2002 však z I. ligy vypadlo a rozpadlo sa, hlavne pre nedostatok financií. Po piatich rokoch sa roku 2004 dostalo znova do I. ligy rimavskosobotské futbalové družstvo. Predtým bez prestávky odohralo tri sezóny (1996/1997 - 12. miesto, 1997/1998 -6. miesto, 1998/1999 - 15. miesto) v najvyššej triede. V bohatej športovej kronike gemerského mesta sa na významnom mieste nachádza titul slovenského majstra družstiev šachistov Slovana (1995) a dve bronzové medaily z paralympiád (Barcelona 1992, Atlanta 1996) v päťboji telesne postihnutého atléta Františka Gödriho. V športovom živote Košíc ešte stále prekvitá hokej, hádzaná mužov a basketbal žien, v kulturistike malo i má mesto svetové špičky aj po ére Ladislava Klériho (päťnásobný majster Československa), ved Jaroslav Horváth a Igor Kočiš získali titul majstrov sveta, Kočiš aj štyrikrát. Najväčší, i keď prechodný úpadok sa ukazoval vo futbale: Lokomotíva a L FC (predtým VSS, VSŽ) sa dostali až do III. ligy, hoci L FC získal v deväťdesiatych rokoch aj dva majstrovské tituly (1996/1997, 1997/1998) a hral aj v Lige majstrov. V lete 2004 sa však zlúčil s klubom z Ličartoviec, a o dva roky neskôr sa vrátil do najvyššej súťaže. Významnou baštou vo výchove vzpieračského dorastu na južnom Slovensku je klub vo Velkom Mederi, ktorého základy položil roku 1961 Evald Krajčovič. Na majstrovstvách družstiev účinkovali vzpierači Žitného ostrova v československej I. lige dospelých dvakrát (1989, 1992), v súťaži jednotlivcov si v osemdesiatych rokoch obliekli dres víťaza Ladislav Juhász, Oskar Patasi a František
