Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Károly J. Mészáros: Šport
488 Karol J. Mészáros Borhy, Juraj Szikora, spomínaný aj ako biely Pelé, Jozef Móder a Koloman Gogh, ktorí roku 1976 získali titul majstrov Európy, ako aj trojnásobný československý kráľ strelcov Ladislav Józsa (1972/1973 - 21 gólov, 1973/1974 - 17 gólov, 1976/1977 - 18 gólov). Ako družstvo bol najúspešnejší dunajskostredský DAC: od roku 1985 hral v najvyššej súťaži, o dva roky neskôr získal Československý pohár a dostal sa na európsku klubovú scénu, v roku 1988 uzatváral sezónu majstrovskou bronzovou medailou. V lete roku 1969 vznikol v Topolníkoch hádzanársky oddiel pod vedením Pavla Németha, od roku 1972 má klub ženské družstvo, ktoré síce nezískalo majstrovský titul, ale má štyri druhé (1981/1982, 1983/1984, 1992/1993, 1993/1994) a dve tretie miesta (1984/1985, 1988/1989) v I. lige a popri tom sa môže pýšiť aj tromi československými pohárovými víťazstvami (1978, 1984, 1994). Sedemnásť sezón hralo v najvyššej súťaži a raz sa dostalo až do finále európskeho pohára. Jedinečných je dvadsaťpäť majstrovských titulov košického vodnopólového družstva ČH v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia. Tvorca úspechu, Ladislav Bottlik, je najväčšou domácou osobnosťou vodného póla po druhej svetovej vojne. Už po druhej svetovej vojne zapustil korene v Galante box, ale v organizovanej podobe existuje od roku 1969. Družstvo zaznamenalo svoje najväčšie úspechy v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Najprv sa dostalo roku 1973 do československej I. ligy, o rok neskôr do najvyššej súťaže družstiev, do extraligy. Bez prerušenia pôsobilo v prvej lige deväť rokov; roku 1983 vypadlo, ale ešte dvakrát sa vrátilo medzi najlepších. Roku 1990 sa už neprihlásilo do majstrovstiev, jeho členovia súťažia len ako jednotlivci. Jeho najväčšie osobnosti: Imrich Vígh (pôsobí v tejto disciplíne už od roku 1947, aj roku 1969 stál pri organizovaní klubu), Ladislav Porozsnyák (pracoval ako tréner), Ladislav Karácsony, Ľudovít Gyerák, Pavol Kovács, Tibor Stojka a Karol Orel. Spomedzi najväčších športových osobností po druhej svetovej vojne nemožno zabudnúť na Imricha Bugára (prvý majster sveta v hode diskom - Helsinky 1983, majster Európy — Atény 1982, držitel striebornej medaily z moskovskej olympiády 1980), ktorý pochádza z obce Ohrady na Žitnom ostrove, ale žije v Prahe, na Evu Suranovú-Kuczmanovú z Veľkého Blahova (získala bronzovú medailu v skoku do dialky na mníchovskej olympiáde 1972), Pavla Szikoru (v osemdesiatych rokoch patril medzi najlepších na svete v chôdzi na 50 km, roku 1987 dosiahol na tejto trati najlepší čas), Katarínu Lokšovú- Ráczovú (najväčšia osobnosť ženského šermu v desaťročiach po druhej svetovej vojne, držiteľka striebornej medaily z majstrovstiev sveta - Hamburg 1978, dvanásťnásobná majsterka v šerme fleuretom), zápasníka Jozefa Schwendtnera z Dunajskej Stredy (juniorský majster sveta vo voľnom štýle — 1983), stolného tenistu Rolanda Vímiho z Trhovej Hradskej (držitel bronzovej medaily v družstve na majstrovstvách sveta - 1991), kanoistu Csabu Orosza zo Samorína (dvojnásobný finalista na olympiáde v Atlante: na 1000 metrov — 7. miesto, na 500 metrov - 8. miesto). Organizovaný športový život nebol na zmenu politického systému v roku 1989 pripravený. Bašty úspechu na južnom Slovensku (DAC, ženský hádzanársky klub v Topoľníkoch) postupne stratili štedrých sponzorov, ktorí ich podporovali na príkaz štátostrany, ako boli roľnícke družstvá a štátne majetky na Žitnom ostrove. Museli existovať z toho, čo im ostalo, tento zdroj však postupne vysychal a niekdajšie úspešné kluby zmizli z najvyšších súťaží Slovenska. Nový spoločenský poriadok a následné rozdelenie Československa zúžili aj ekonomické pole pôsobnosti, čo spoločne prinieslo úpadok vrcholového športu na južnom Slovensku. Tento proces, ktorý sa ešte stále neskončil, bezprostredne vyvolal i posilnil materiálny úpadok. Znížili sa štátne dotácie, v niektorých oblastiach boli zrušené. Súčasne však nepripravenosť súkromnej sféry a jej slabá
