Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Károly J. Mészáros: Šport
KAROL J. MÉSZÁROS SPORT Kľúčové slová: maďarskí športovci z južného Slovenska, športové kluby. Súťaživé športy sa na území dnešného Slovenska objavili už v druhej polovici 19. storočia, na prelome storočia však došlo k zvýšeniu počtu športových klubov. Ako najstarší športový spolok (1880) je vedený Bratislavský telovýchovný spolok (Pozsonyi Toma Egylet - PTE). Medzi mestá, ktoré mali organizovaný športový život sa dostali aj Šahy a Fiľakovo. Najväčšie športové osobnosti tohto obdobia - atléti Alojz Szokoly (Szokoly Alajos, 1871 — 1932) a Mór Kóczán (1885 - 1972), plavec Zoltán Halmay (Halmay Zoltán, 1881 - 1956) a športový strelec Alexander Prokopp (Prokopp Sándor, 1887 - 1964) - sa narodili na území dnešného Slovenska, ale olympijské medaily získali v maďarských farbách. Otázka, kam vlastne patria, vyvoláva ešte aj dnes diskusie medzi olympijskými výbormi obidvoch krajín. Po vzniku Československa (1918) došlo k rozvoju slovenského športu a v rámci neho aj maďarského menšinového športu. V období medzi dvomi vojnami „sa v našom menšinovom živote uskutočnilo menšinové sebaurčenie len v športe“ — píše Lajos Turczel v publikácii Magyar sportélet Csehszlovákiában 1918 — 1938 [Maďarský športový život v Československu 1918 -1938]. Vytvoril sa športový život na národnostnom základe s rovnoprávnymi športovými zväzmi. Roku 1921 vznikol Maďarský futbalový zväz v Československu (Csehszlovákiai Magyar Labdarúgó Szövetség) (s 34 klubmi, s futbalovým životom organizovaným v jednotlivých krajoch, so samostatnými majstrovstvami), o sedem rokov neskôr zas Maďarský telovýchovný zväz v Československu (Csehszlovákiai Magyar Testnevelő Szövetség). O desať rokov neskôr mal zväz už 200 telovýchovných jednôt a 12 tisíc registrovaných členov; v tomto čase kulminoval maďarský športový život na Slovensku. Tento rozkvet však preťalo vypuknutie druhej svetovej vojny a potom už spoločenské zriadenie v Československu neumožnilo športovanie na národnostnom základe. Maďar na Slovensku — výnimkou je len prijatie ďalšej štátnej príslušnosti - dodnes nemá inú možnosť ako súťažiť pod značkou celoštátnych (česko)slovenských zväzov, lebo v prípade vhodnej pripravenosti sa mu len takto ponúka príležitosť dostať sa na medzinárodné kolbištia. V Šahách roku 1902 vznikol Hontiansky športový klub (Honti Sport Club). Markantnou osobnosťou tejto organizácie bol Alojz Szokoly (roku 1896 získal na aténskej olympiáde v behu na 100 metrov bronzovú medailu). Pri príležitosti osláv 100. výročia organizovaného športu v tomto malom meste v roku 2002 Ferenc Révész zorganizoval jedinečnú výstavu, na ktorej sa stali stredom pozornosti okrem Alojza Sokola aj dvaja paralympici: Štefan Bogdán (je viac ako stonásobný atletický majster Slovenska na invalidnom vozíku, v roku 1992 získal na paralympiáde v Barcelone bronzovú medailu v hode oštepom) a Ladislav Gáspár (paralympijský majster i medailista v stolnom tenise — Atlanta 1996, Sydney 2000, Atény 2004). V polstoročí, ktoré predchádzalo nami skúmanému obdobiu, malo Slovensko veľké maďarské športové osobnosti i významné úspechy klubov. Vo futbale to boli napríklad Ladislav Kubala, významný tréner Karol
