Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Gábor Hushegyi: Vytvarné umenie, fotografia a architektúra
Výtvarné umenie, fotografia a architektúra 463 však výtvarníci, ktorí sa v posledných rokoch čiastočne vzdalujú svojim kolegom, sú to v prvom rade Katarína Fodorová, Kata Gály a Štefan Balázs. Pre Maďarov na Slovensku zostávajú aj naďalej uctievanými autormi maliari, grafici, ako Attila Duncsák, Tibor Kopócs, József Nagy, Zoltán Nagy, József Szilva a Lajos Szkukálek, zo sochárov Peter Gáspár, Gyula Mag a János Nagy. Túto hodnotovú orientáciu podporuje aj kuratórium Umeleckej ceny Posoninm, laureátmi sa stali Július/Gyula Barta (2002), József Nagy a János Nagy (2003). Najúspešnejším cyklom výstav SMVUSR sa stalo bienále ilustrovanej knihy. Podujatie jestvujúce nepretržite od roku 1992 jednoznačne prispelo k profilovaniu sa niektorých osobností, medzi najúspešnejších v tejto kategórii patrí Noémi Rácz, ktorá získala už niekoľko zahraničných ocenení v oblasti detskej ilustrovanej knihy. Spoločnosť maďarských výtvarníkov postupne dochádza k názoru, že kvalitatívna úroveň členstva je veľmi diskutabilná, preto najnovšie prefemje tematické výstavy, napr. projekt 10—1 predstavil deviatich mladých autorov s približne rovnakým pohľadom na umenie (2003). Kontemplácia, konzervativizmus a apologetika akademizmu charakterizuje umenie Ottó Szabóa, pochádzajúceho z Moldavy nad Bodvou a v súčasnosti tvoriaceho v Rožňave. Na presadenie svojho umeleckého programu založil s Noémi Rácz a Zsoltom Lukácsom združenie Rovás v roku 1993. Ich pravidelné tvorivé tábory, nimi profilovaná Mestská galéria Rovás (Moldava nad Bodvou) sú miestami na ďalšie presadzovanie a prezentovanie umeleckého programu s výraznou inklináciou k tradičným a konzervatívnym hodnotám, uprednostňujúc zobrazujúce umenie a tvorbu vyznačujúcu sa bravúrnym individuálnym rukopisom. Aj medzi autormi tradičnejšej umeleckej orientácie nájdeme solitérov, napr. reštaurátora a kamenosochára Gábora Fredicsa, sklára Belu Ferdicsa, žijúceho už roky v Maďarsku, Attilu Téglása z Komárna, ako aj Štefana Baloga, Klaudiu Kosziba a Kyru Matuštíkovú. Najväčšiu spoločenskú prestíž si uchováva aj po páde socializmu monumentálna a pamiatková výtvarná tvorba. Tieto diela, napriek tomu, že dlhé roky sa tešia mravnej a finančnej podpore politickej elity a svoje prvoradé poslanie definujú ako upevnenie národnej historickej pamäte a národného kultúrneho povedomia, sú po umeleckej stránke veľmi problematické. Najnovšie sa konfrontujeme aj s historickou amnéziou, kedy bývalí dvorní sochári štátostrany sa bratajú s novou politickou elitou, získavajú najlukratívnejšie i najdôležitejšie objednávky, ako v prípade košického pamätníka Sándora Máraiho (autor: Peter Gáspár). Socha na verejnom priestranstve, či pamätník sa iba sporadicky vyhotoví v duchu aktuálneho súčasného umenia, medzi najvýznamnejšie artefakty tohto druhu môžeme bez diskusií zaradiť sochu Júliusa Jakobyho na Alžbetinej v Košiciach, ktorú vytvoril Juraj Bartusz. V preklenutí umeleckého hodnotového vákua maďarskej spoločnosti na Slovensku zohrávala významnú úlohu Nadácia Sándora Máraiho, ktorá od roku 1997 viackrát ocenila tvorcov, výtvarníkov za ich prínos v oblasti výtvarného umenia Cenou za otvorenú Európu (Hona Németh, At Home Gallery, Juraj Bartusz). 2. FOTOGRAFIA Výrazné zmeny nastali aj vo fotografii. Najrozšírenejšia podoba fotografickej tvorby v kultúre Maďarov na Slovensku - reportážna fotografia - sa postupne vytesnila na perifériu, a fotografi, ktorí desaťročia pôsobili v redakciách denníka či týždenníkov, kde si vytvárali bázu na voľnú tvorbu, sa z noci na deň kvôli výrazným a zásadným premenám printových médií dostali do núdzového stavu. Straty sú však ešte výraznejšie, ved Sándor Prandl a Jenő Szűcs zomreli, Július Tóthpál zas žije v ústraní v Kráľovskom Chlmci. Ale ani István Könözsi, László Nagy alebo György Gyökeres nemajú príležitosť prezentovať svoju tvorbu. Iba mládežnícke časopisy pociťovali
