Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Gábor Hushegyi: Vytvarné umenie, fotografia a architektúra
464 Gábor Hushegyi potrebu vizuálnej zmeny, vďaka tomu sa fotograf Lehel Tóth, dokumentátor festivalov Štúdia erté, stal v priebehu 90. rokov známym, medzi mladými fotografmi reportáže vynikli Ede Dömötör a Tibor Somog}>i. Umelecká fotografia je zastúpená v oveľa menšej miere, výraznejšie výsledky dosiahli Gábor Mérv a Lehel Tóth. Najvýznamnejším fotografom maďarského pôvodu na Slovensku posledného poldruha desaťročia i niekoľkých desaťročí je Tibor Huszár, ktorý presvedčil o svojich kvalitách v sociálnej, reportážnej aj portrétnej fotografii, najnovšie vydal album o tolerantnom meste New York. V radoch mladých autorov nachádzame iba jednu osobnosť, a to Viktora Kopasza, pôsobiaceho a tvoriaceho v Prahe najmä v oblasti kolorovanej fotografii. V téme presahu výtvarného umenia a média fotografie jednoznačne vyniká tak na domácej, ako aj na medzinárodnej scéne tvorba Petra Rónaia. V manipulovanej fotografii je naďalej činná Judita Csáderová, jedna zo zakladajúcich členov bratislavského Mesiaca fotografie. 3. ARCHITEKTÚRA Neudržateľnosť provincializmu v kultúre Maďarov na Slovensku najvýraznejšie demonštruje architektúra, v ktorej sa požiadavky utilitarizmu, funkčnosti, kvality a bezpečnosti prelínajú s požiadavkou najmodernejšieho arehitektonicko-estetického prevedenia súčasnosti. Na konci 80. a na začiatku 90. rokov sa ako prejav novonadobudnutej slobody objavili prvky organickej a tzv. živej architektúry v projektoch a realizáciách mladých architektov na južnom Slovensku. Štýl Imre Makovcza sa neobjavil iba pri prestavbách (Ladislav Friedmann), pri ojedinelých projektoch, ale aj v urbanistickej revitalizácii (napr. Dunajská Streda). Práve osobnosť maďarskej architektúry Imre Makovecz viedol v polovici a na konci 90. rokov rekonštrukciu a prestavbu Mestskej radnice v Dunajskej Strede. Avšak paralelne s pôsobením vo svete uznávaného architekta na území Slovenska sa aj miestni architekti pričinili o udomácnenie organického slohu: Péter Dóczé a Olivér Csémy projektovali budovu Mestskej tržnice v Komárne (1994), József Istenes budovu Novocentra v Nových Zámkoch (1993 - 1997), Tamás Jávorka revitalizoval hlavné námestie Šamorína a naprojektoval centrálnu budovu Zväzu maďarských skautov na Slovensku v Dunajskej Strede. Marián Ravasz pre centrum Žitného ostrova pripravil medzi inými projekt Poštovej banky (1993 - 1995), na priečelí ktorej vyobrazil pohnuté udalosti miestnej hostórie v Dunajskej Strede. Pavilón Českej a Slovenskej republiky na 49. Bienále v Benátkach (2001) sa viaže taktiež k osobe M. Ravasza, kde realizoval architektonický rámec pre spoločnú inštaláciu Hony Németh a Jiŕího Suruvku Pozvanie na návštevu. Určujúcou osobnosťou organickej architektúry na Slovensku je Péter Pásztor z Košíc, ktorý už štvrť storočia presadzuje tieto princípy i filozofiu tejto architektúry vo svojej domácej i zahraničnej tvorbe. V 90. rokoch projektoval a realizoval napr. Rímsko-katolický kostol v Lovinobani (1993), ústrednú budovu Poisťovne Otčina v Košiciach (spolu s Rozmannom a Friedmannom,1997), budovu colnej správy v Čiernej nad Tisou (1996 - 1999), ale aj chatu v Mezó'csáte (1993) a rodinný dom v Košiciach-Barci (1994 - 1998). P. Pásztor však pôsobí aj na univerzitnej pôde a jeho teoretická činnosť nie je o nič menej cenná, čo dokazuje aj jeho účasť na výstave K novej Atlantíde v Pavilóne Maďarska na 7. Medzinárodnom bienále architektúry v Benátkach (2000). Uplynulé poldruha desaťročie obohatilo územie obývané aj maďarským obyvateľstvom na Slovensku o dve emblematické diela. Prvým takým dielom je rekonštruovaný Most Márie Valérie (2001) spájajúci Štúrovo a Ostrihom, a druhým Nádvorie Európy (2000) v Komárne. Posledne menovaný komplex objektov sa zaraduje podľa odborníkov do kategórie politickej architektúry, z pohľadu umenia je angažovaným, prepája
