Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Gábor Hushegyi: Vytvarné umenie, fotografia a architektúra
GÁBOR HUSHEGYI VÝTVARNÉ UMENIE, FOTOGRAFIA A ARCHITEKTÚRA Kľúčové slová: výtvarné umenie, fotografia, architektúra, umelci, výstavy. 1. VÝTVARNÉ UMENIE Obdobie poldruha desaťročia od nežnej revolúcie až po vstup Slovenska do Európskej únie môžeme z pohľadu výtvarného umenia hodnotiť ako obdobie prechodné medzi umením totalitného a slobodného sveta. Beznádejnú izoláciu, uzavretosť predchádzajúcich desaťročí nahradilo demokratické a otvorené spoločenské a umelecké prostredie, ktoré sa v máji 2004 stalo i de facto bezhraničným. Práve roky, ktoré predstavujú začiatok vzniku novej politickej Európy i nového európskeho povedomia, nám umožňujú vykonať reflexiu toho, čo sa v minulom storočí označovalo termínom menšinová kultúra, či umenie národnej (národnostnej) menšiny. Táto kultúra sa totiž zbavila tej mocensko-ideologickej, geografickej i politickej izolácie, kvôli ktorej sa konštituovali jej inštitúcie i rámce fingovania. Ak v samotnej skupine minoritného obyvateľstva nebudú prevládať tendencie k izolácii, či k skanzenizácii tej koncepcie kultúry a umenia, ktorá od 50. rokov minulého storočia určovala mantinely, ale aj špecifiká kultúry a umeleckého prejavu (výlučne iba literatúra, folklór a profesionálne umenie nahradzujúca záujmová umelecká činnosť, amatérske divadlo), potom nasledujúce roky, z dôvodu prirodzenej migrácie narušia, resp. postupne eliminujú túto pomocnú kategóriu menšinovej kultúry, či menšinového umenia, alebo sa bude používať iba na veľmi úzky okruh kultúrnych fenoménov. Dôjde totiž k výraznej reštrukturalizácii národného povedomia, svoju národnú a regionálnu identitu si budeme uchovávať aj niekoľko sto či tisíc kilometrov vzdialene od svojho rodiska, domova. Práve táto očakávaná výrazná zmena dá za pravdu tým, ktorí už aj v rokoch komunizmu, a potom aj po nežnej revolúcii definovali umenie ako celistvé a nedeliteľné. Celoštátny i medzinárodný umelecký život sa stal po roku 1989 dostupným pre každého, skoncovalo sa s cenzúrou z pozície jedinej štátostrany. V tejto novej historickej situácii si maďarskí výtvarníci v Československu vyberali medzi dvomi umeleckými stratégiami, tá prvá sa prihlásila, teraz už bez možnej ostrakizácie, k aktuálnemu súčasnému umeniu, tá druhá stratégia - vyznávaná početnejšou skupinou autorov - aj naďalej definuje umenie prostredníctvom jeho spoločenského (angažovaného) poslania, a umeniu prisudzuje expanzívnu funkciu, presahujúcu hranice samotného výtvarného umenia. Táto druhá stratégia sa prihlásila k odkazu opisného realizmu, optimistického dekorativizmu, k tradičným umeleckým žánrom a technikám. Paralelne s týmto príklonom k výtvarnému konzervativizmu sa formovalo aj vnímanie umenia širšej verejnosti, čím sa prolongovalo umenie z rokov socializmu, s akcentom na akademizmus, realizmus aj v nasledujúcom poldruha desaťročí. Maďarských výtvarníkov na Slovensku z tohto dôvodu rozdeľuje bipolárne vnímanie umenia, existuje výrazný predel, dokonca dištanc medzi umelcami aktuálneho súčasného výtvarného umenia, ktorí reagujú na aktuálne problémy umenia prostredníctvom relevantného výtvarného jazyka, a medzi výtvarníkmi ambivalentnými k dianiu v súčasnom umení.
