Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Attila Lovász: Madarská tlač
Maďarská tlač 451 veskom niektorej redakcie, bez vlastného rozpočtu a právomocí v hospodárskych otázkach. Súčasná redakcia nie je autonómna, svoje programy pripravuje v rámci redakcie správ a publicistiky. Aj ked vysielanie samotné je významným gestom voči obyvateľstvu maďarskej národnosti, nemožno ho považovať za seriózne, mienkotvomé vysielanie. Vznik komerčných rozhlasových a televíznych spoločností sa neprejavil vo vysielaní v maďarskom jazyku. Výnimkami sú niektoré mestské televízie, existencia ktorých jednoznačne závisí od prístupu miestnych samospráv. Vzhladom na trhové dimenzie nemožno zabezpečiť existenciu lukratívneho maďarského elektronického média. Takmer celé Maďarmi obývané územie je pokryté verejnoprávnym vysielačom MTV 1 z Maďarska, značná časť zmieneného územia je pokrytá aj vysielačmi RTL Klub a TV 2, takmer pre dve tretiny Maďarov na Slovensku sú dostupné obe uvedené komerčné televízie. Bezproblémová je aj dostupnosť celoštátnych komerčných rozhlasových vysielačov. Novým javom je obrovský prísun informácií cez internet. Časť novín má svoju elektronickú verziu (Új Szó Online, Vasárnap Online), na začiatku deväťdesiatych rokov aj v slovenskej verzii existovalo intemetové vydanie novín Internetto, svoje webovské stránky majú vydavateľstvá, občianske združenia a politické strany. Vplyv a čitateľský ohlas internetom vysielaných informácií v menšinovom prostredí nebol zatiaľ predmetom nijakého relevantného prieskumu. 7. AKÉ JE TEDA POSTAVENIE MAĎARSKEJ TLAČE? Na základe uvedeného prehľadu možno konštatovať, že maďarský mediálny trh na Slovensku trpí stratou trhového priestoru a úpadkom. Sprievodným javom týchto procesov je podstatne pomalší vývoj a pomalšie zvyšovanie odbornej úrovne v porovnaní s väčšinovými médiami. Konkurencia podnecuje slovenské noviny k obrovskému boju. Hoci aj ich sa dotýka znižovanie finančných prostriedkov a znižovanie personálneho stavu, disponujú serióznym zázemím - ved až na štyroch domácich univerzitách prebieha akreditované vzdelávanie v odbore žurnalistiky a masmediálnej komunikácie s počtom záujemcov značne presahujúcim možnosti ich prijatia. Trh denníkov je relatívne stabilný, ukazovatele najvýznamnejších novín sa za uplynulé tri až štyri roky nezmenili. Trh týždenníkov prechádza sústavnými zmenami, objavujú sa a zanikajú nové a nové tituly, ich vplyv na formovanie verejnej mienky je však nepatrný. Bulvarizácia mediálneho trhu, objavenie sa tzv. klipového čitateľského tábora nie je maďarským špecifikom. Pre zaujímavosť však možno podotknúť, že maďarský čitateľ a poslucháč na Slovensku je omnoho vernejší svojim médiám, je náchylní novinám odpustiť chyby. Pokles nákladu maďarských novín nepresahuje slovenský priemer. K tomu ešte treba dodať: kým na slovenskom trhu čitatelia noviny považujú za vyslovene trhový produkt, domáci maďarský čitateľ ich považuje za inštitúciu."' Táto skutočnosť je upokojujúca z hľadiska trhového postavenia, pre redakcie je však nesmieme nebezpečná. Akokoľvek sú tieto noviny čitateľom považované za inštitúcie, vo chvíli, ked ich kupuje v stánkoch, alebo má zaplatiť predplatné, noviny sa stanú produktom a v zásade žijú z predaja. Jedným z kritérií považovania novín za inštitúciu je, že majú nárok na financovanie z verejných zdrojov, a vychádzajú aj vtedy, ked nie sú sebestačné. Vývoj uplynulých 15 rokov nastoľuje ďalšie závažné otázky. Jednou z nich je to, či štruktúra maďarských titulov vychádzajúcich na Slovensku dokáže plniť klasické úlohy tlače, či je tlač schopná reflexie a sebareflexie a či je schopná plniť spoločenskú kontrolnú funkciu. („Úlohou tlače je zabrániť predstaviteľom moci v tom, aby moc vykonávali alebo zneužívali podľa vlastnej ľubovôle.“17 Aby tlač mohla túto funkciu plniť, musí byť nezávislá. Po zmene režimu tlač svoju nezá-
