Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Attila Lovász: Madarská tlač
452 Attila Lovász vislosf definovala ako nezávislosť od vlády a od politických strán. V čase revolučnej eufórie slúžili Nap a Verejnosť, ktoré vznikli neštandardným spôsobom, v podstate ako protiváha denníkov, ktorými ešte stále disponovali komunistické štruktúry. Podobne neštandardné bolo založenie Národnej obrody ako vládneho denníka. Odhliadnuc od tohto revolučného obdobia v slovenskej žurnalistike nenájdeme tlačené médium, ktoré by bolo štátne (respektíve verejnoprávne, teda nepriamo štátne). Takisto ani stranami vydávané periodické publikácie nemožno považovať za noviny ( čitatelia ich za noviny ani nepovažujú). Nezávislosť v súčasnosti už jednoznačne znamená hmotnú nezávislosť. V štruktúre maďarských médií na Slovensku existencia a vydávanie celoštátne rozširovaných novín žatia! nie je závislé od poskytovania podpôr. Skrátka - Új Szó, Vasárnap, Szabad Újság alebo Új Nő by zrejme mohli existovať aj bez podpôr, avšak je otázne v akej forme a v akej úprave. Značná časť menšinovej tlače existenčne závisí od podpôr. Rozsah tohto príspevku dovoluje akurát sa len zmieniť o existencii regionálnych periodík, ved každý regionálny produkt je financovaný z verejných alebo samosprávnych zdrojov. Dozorné rady elektronických médií sa kreujú politickým postupom, a schvaľuje ich parlament. Už aj preto je v ich prípade ťažké hovoriť o politickej nezávislosti. Tlačené, celoštátne rozširované maďarské médiá na Slovensku, medzi nimi Új Szó ako jediný denník, sa každoročne uchádzajú o subvencie potrebné k plneniu verejnoprávnych funkcií z viacerých zdrojov. Podpory sú schvaľované orgánmi, pri vytváraní ktorých majú významné slovo slovenské, resp. maďarské vládne subjekty. Kým táto podpora nemá existenčný charakter, nehrozia zvláštne problémy. Avšak ukazovatele nákladov a očakávaný prienik titulov z Maďarska na slovenský mediálny trh môžu spôsobiť, že menšinová tlač sa v ničom nebude odlišovať od bežných európskych menšinových novín, ktoré, súc financované z viacerých zdrojov, plnia významné kultúrne a verejnoprávne funkcie, nie sú však schopné vykonávať klasické funkcie kontroly a reflexie. Pripomínajú teda tlačové produkty rezervácií, nech by mali akokoľvek pôsobivý vzhľad a boli akokoľvek čitateľsky príťažlivé. 8. BUDÚCNOSŤ Maďarský mediálny trh na Slovensku s veľkou pravdepodobnosťou ako samostatný trhový priestor zanikne. Kým totiž značný podiel príslušníkov maďarskej komunity v Rumunsku žije v homogénnom bloku, v celistvom, geograficky ohraničenom priestore, pojem „maďarské spoločenstvo na Felvidéku“ je umelou konštrukciou, ktorá bola privolaná k životu po rozpade Rakúsko-Uhorska. Maďari na Slovensku žijú okrem Žitného ostrova a Matúšovej zeme v severných, odtrhnutých častiach niekdajších historických žúp, pričom prirodzené centrá týchto regiónov sú v Maďarsku. Maďarské spoločenstvo v dôsledku svojho regionálneho a historického členenia nikdy nebolo presne ohraničeným etnikom a Bratislava bola prirodzeným centrom iba pre jeho časť. Z pohľadu zákonodarstva a výkonnej moci ostane síce Bratislava jeho hlavným mestom, avšak v dôsledku príslušnosti k iným gravitačným oblastiam bude maďarské spoločenstvo na Slovensku oblasťou penetrácie mediálneho trhu z Maďarska. Kým od roku 1948 bolo pre Maďarov na Slovensku „ústredným“ alebo „celoštátnym“ titulom to, čo vychádzalo v Bratislave, situácia v tomto smere sa už teraz mení: dosiahnutím členstva v Únii, ale najmä začlenením sa oboch krajín do schengenského priestoru voľného pohybu bude ako ústredné alebo celoštátne médium (vysielač, televízia) vystupovať budapeštiansky produkt. Tlačené médiá vydávané v Bratislave sa stanú regionálnymi produktmi. Ak sa štruktúra maďarskej tlače dokáže prispôsobiť tomuto vývoju, má nádej na prežitie. Ak k tomu nedôjde, značná časť maďarských mediálnych produktov na Slovensku zanikne
