Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Attila Lovász: Madarská tlač
450 Attila Lovász Náklady na výrobu maďarských tlačených titulov na Slovensku sa v členení podlá jednotlivých druhov neodlišujú od slovenských, ba v prípade denníkov a rozhlasového vysielania sú aj vyššie - správy slovenských a českých agentúr a iných zdrojov treba prekladať do maďarčiny. Zároveň je zaujímavé, že práve maďarské tlačené médiá na Slovensku sú z pohľadu kritéria relatívneho nákladu najúspešnejšie. Maďarské noviny na Slovensku dokážu osloviť značný podiel disponibilného trhového priestoru (Rádio Patria oslovuje 7 percent obyvateľstva, čiže minimálne 70 percent maďarského obyvateľstva priebežne sleduje jeho vysielanie, trhová penetrácia Vasárnap-u presahuje 15 percent, z hľadiska počtu čitateľov až 60 percent - to je údaj, ktorý by potešil azda aj nejedného anglického a nemeckého vydavateľa).15 Noviny však dokážu vytvárať zisk v závislosti od absolútneho počtu predaných exemplárov, teda vysoká hodnota relatívneho ukazovateľa môže byť pre maďarské vydavateľstvá na Slovensku dôvodom nanajvýš pre smiech cez slzy. Údaje trhovej penetrácie maďarskej tlače na Slovensku však upozorňujú aj na jeden nesmierne dôležitý fakt: trhová kapacita sa nedá rozširovať. Niet ďalšieho priestoru a po vstupe do únie treba skôr počítať s ďalšími reštrukturalizáciami, než so zachovaním terajších pozícií. Polmiliónová maďarská komunita na Slovensku totiž môže pre vydavateľstvá v Maďarsku po úplnom zániku colných bariér znamenať ďalší, pomerne lacno osloviteľný segment trhu, čo môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu špecifického postavenia menšinovej tlače. Jediným protiopatrením by tu mohlo byť šírenie maďarských menšinových novín v Maďarsku, čo je ale málo pravdepodobné. 6. ELEKTRONICKÉ MÉDIÁ Zmena režimu sa štátnostraníckych štruktúr najmenej dotkla v trhovom priestore elektronických médií - prirodzene iba v menšinovom rámci. Elektronické médiá za uplynulých 13 rokov prešli obrovskými zmenami, objavili sa úspešné komerčné rozhlasové a televízne stanice, ale na menšinovom mediálnom trhu sa v tomto smere máločo zmenilo. Maďarská redakcia Československého (neskôr Slovenského) rozhlasu vysielala roku 1989 týždenne 36 hodín. Za 13 rokov došlo dvakrát k zmene štruktúry programu a vysielací čas sa rozšíril na 42 hodín týždenne. Maďarský program pripravuje maďarská redakcia už štvrtý rok samostatne pod názvom Rádio Patria, na čele so šéfredaktorom vybaveným právomocou v hospodárskych a personálnych otázkach. Samostatnosť maďarského vysielania nebola spochybnená ani v čase mečiarovskej mäkkej diktatúry, hoci maďarská redakcia (ako verejnoprávny, teda v podstate štátny subjekt) bol vystavený obrovským politickým tlakom. Maďarské vysielanie má minulosť presahujúcu obdobie partajného štátu, v roku 2003 oslavovalo 75. výročie svojho založenia a až niekoľkoročnú povojnovú prestávku vysiela nepretržite. Jeho súčasná štruktúra je buď porovnateľná s menšinovým vysielaním verejnoprávnych rádií v Európe, alebo je dokonca lepšia. Financovanie, štruktúru a vysielanie Rádia Patria možno pokojne považovať za vzorový štandard pre štáty Únie. Maďarské vysielanie Slovenského rozhlasu viedol v roku 1990 János Protič, od roku 1991 Sándor Papp. Diametrálne odlišná je situácia v prípade maďarského vysielania Slovenskej televízie. V čase zmeny režimu druhý program televízie vysielal týždenne 30 minút v maďarskom jazyku a v tomto smere dlhé roky nedošlo k zmene. Ba v čase druhej, ale najmä tretej vlády Vladimíra Mečiara bola Slovenská televízia verným prisluhovačom aktuálnej politickej moci, voči čomu ani maďarská redakcia nebola imúnna. Iba po roku 1998, po vstupe Strany maďarskej koalície do vlády sa začalo s každodenným, niekoľkominútovým vysielaním správ a raz týždenne sa vysielal 40 minútový magazín. Veľkou nevýhodou vysielania v maďarskom jazyku je skutočnosť, že od samého začiatku (1981) bolo iba trpeným pri-
