Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Sándor Varga: Csemadok
436 Sándor Varga že by to v krátkom čase viedlo k zániku maďarských škôl. Štátna moc si vtedy so znepokojením uvedomila, že dohliadajúci štátny úrad, príslušné oddelenie ministerstva kultúry nedokáže Csemadok zdisciplinovať. Objavil sa preto názor, že organizáciu treba znova prijať do Národného frontu. Prijatie sa uskutočnilo roku 1987. V tomto období však už nespokojnosť členstva vzrástla natoľko, že na výročnej členskej schôdzi, konanej v tom istom roku, zazneli zo strany väčšiny diskutujúcich otvorene kritické hlasy. Zmena režimu roku 1989 zastihla členstvo Csemadoku už takmer v stave vrenia, čo sa roku 1990 prejavilo vo zvýšenej aktivite miestnych a oblastných organizácií. Táto aktivita znovu vyvolala protimaďarskú kampaň zo strany väčšinových slovenských médií a niektorých spoločenských organizácií (napr. Matice slovenskej). Csemadok čelí útokom nielen zo slovenskej strany, ale aj niekoľkí maďarskí politici označujú Csemadok za relikt stalinizmu, ktorý treba rozpustiť. S tým však členstvo na výročnej členskej schôdzi roku 1990 nesúhlasí, rovnaký postoj zaujíma aj roku 1991 a roku 1993. Objavuje sa aj taký návrh, aby sa Csemadok transformoval na politickú stranu alebo hnutie. Napokon sa členstvo k tomuto kroku neodhodláva. Súhlasí však s tým, aby sa roku 1990 na báze jeho vlastných organizačných štruktúr vybudovala národná konzervatívna strana — Politické hnutie Spolužitie pod vedením Miklósa Durayho. Možno konštatovať, že spomedzi troch novovzniknutých maďarských strán na Slovensku práve Spolužitie stálo svojimi myšlienkovými hodnotami najbližšie hodnotám, ktoré vyznával Csemadok. Na výročnej členskej schôdzi roku 1991 prijala potom organizácia nové Stanovy a zmenila si aj meno. Čo sa týka právneho statusu, ten bol prispôsobený novým právnym predpisom prijatým po zmene režimu, preto v zmysle zákona o združeniach z roku 1990 bol Csemadok zaregistrovaný ako občianske zdraženie. Tento stav platí dodnes. Názov organizácie sa menil nasledovným spôsobom: 1949 — 1966: Kultúrny spolok maďarských pracujúcich v Československu (Csehszlovákiai Magyar Dolgozók Kultúregyesülete); 1966 — 1969: Kultúrny zväz maďarských pracujúcich v Československu (Csehszlovákiai Magyar Dolgozók Kulturális Szövetsége); 1969 — 1971: Maďarský spoločenský a kultúrny zväz v Československu (Csehszlovákiai Magyar Társadalmi és Kulturális Szövetség); 1971 - 1990: Kultúrny zväz maďarských pracujúcich v Československu (Csehszlovákiai Magyar Dolgozók Kulturális Szövetsége); 1990 — 1993: Demokratický zväz Maďarov v Československu (Csehszlovákiai Magyarok Demokratikus Szövetsége); 1993 —: Maďarský spoločenský a vzdelávací zväz na Slovensku - Csemadok (Szlovákiai Magyar Társadalmi és Közműveló'dési Szövetség - Csemadok). V prípade neskorších názvov sa v každodennej praxi zaužíval jednotný akronym Csemadok napriek tomu, že už nevyjadroval začiatočné písmená nového názvu. Názov Csemadok sa natoľko vryl do povedomia ľudí, že by nebolo účelné jeho používanie zrušiť. Názov Csemadok sa za ostatné desaťročia stal synonymom maďarskej identity práve tak ako samotná organizácia. Spoločná minulosť, spoločný osud, spoločné problémy vyvolali vo vedomí maďarského obyvateľstva na Slovensku silný pocit spolupatričnosti, čoho organizačným stelesnením sa stal Csemadok. Csemadok sa stal symbolom spolupatričnosti maďarskej národnostnej komunity na Slovensku, čo trvá dodnes. Táto spoločenská funkcia prekrýva aj reminiscenciu na prejavy dogmatizmu, ktoré boli charakteristické pre prvé roky pôsobenia organizácie. Aj v celoštátnom vedení Csemadoku nastávajú zmeny. Na výročnej členskej schôdzi roku 1991 je za predsedu zvolený akademik Győző Bauer, riaditeľ Ústavu experimentálnej farmakológie SAV, ktorý zastáva túto funkciu do roku 1997. Na členskej schôdzi roku 1997 je za predsedu zvolený Ing. Péter Kolár, riaditeľ košického Divadla Thália. Od roku 2000 zastáva túto funkciu poslanec parlamentu József
