Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Sándor Varga: Csemadok
Csemadok 437 Kvarda až do roku 2003, kedy si organizácia volí nového predsedu v osobe bývalého starostu obce Dvory nad Žitavou Józsefa Száraza. Po rozdelení Československa využila vláda Vladimíra Mečiara tú skutočnosť, že Csemadok bol od roku 1990 zaregistrovaný ako občianske združenie, t.j. ako nezisková organizácia, ktorej zo zákona neprináleží štátna finančná dotácia. Preto vláda roku 1994 znížila dotáciu organizácie zo štátneho rozpočtu o 60 percent a roku 1995 dotáciu zrušila úplne. Odvtedy Csemadok sústavne zápasí s finančnými problémami a svoju prácu vykonáva v obmedzenom rozsahu. Po zrušení štátnej dotácie musel Csemadok prepustiť takmer všetkých svojich zamestnancov. Oblastné (okresné) orgány a kancelárie Csemadoku sa hospodársky a právne osamostatnili a sami sa starajú o chod kancelárií a financovanie vlastných podujatí. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa z organizačnej štruktúry Csemadoku vydelili a osamostatnili jednotlivé kultúrne odborné organizácie a spoločnosti, ktoré dovtedy vyvíjali činnosť v rámci zväzu. Organizáciu ústredných podujatí zväzu za posledných päť-šesť rokov - s výnimkou kultúrnych slávností v Gombaseku - postupne prevzali oblastné orgány a základné organizácie. Napriek závažným finančným problémom a ťažkostiam však môžeme skonštatovať, že Csemadok disponuje v rámci občianskeho sektoru ešte aj dnes najspoľahlivejšou celoštátnou štruktúrou na južnom Slovensku a je takou hybnou silou, o ktorú sa z času na čas - ked je potrebné v záujme maďarskej komunity zorganizovať nejakú masovejšiu akciu — môže oprieť aj Strana maďarskej koalície. Zväz má sieť organizácií skoro po celom území južného a juhovýchodného Slovenska pozdĺž maďarských hraníc, kde je viac ako 500 takých obcí, v ktorých podiel maďarského obyvateľstva prevyšuje 10 percent. Csemadok v súčasnosti prevádzkuje 16 oblastných kancelárií a ústrednú kanceláriu. Tieto kancelárie koordinujú prácu 396 základných organizácií, ktoré majú spolu asi 50 tisíc členov. Zdá sa, že zväz ako kultúrna, občianska organizácia pomaly nachádza svoje miesto v spoločenskom živote Maďarov na Slovensku, kde je schopná v prípade potreby zmobilizovať značné sily v záujme ochrany práv, tradícií a kultúry a v záujme zachovania identity maďarskej menšiny na Slovensku. LITERATÚRA Varga, János (red.): A Csemadok 25 éve: 1949 - 1974 [25 rokov Csemadoku: 1949 - 1974], Bratislava: Madách 1974. Csemadok Évkönyv 1990 [Ročenka Csemadoku 1990], Bratislava: ÚV Csemadok 1989. Duray, Miklós (red.): Kettős elnyomásban: Dokumentumok a csehszlovákiai magyarság helyzetéről és jog\'édelméről 1978 — 1989 [Pod dvojitým útlakom: Dokumenty o situácii a ochrane práv Madarov v Československu 1978 - 1989], Bratislava: Madách-Posonium 1993. Kiss, József: A csehszlovákiai magyar kisebbség helyzete a csehszlovák viszony keretei között (1948 - I960) [Postavenie maďarskej menšiny v Československu v rámci česko-slovenských vzťahov]. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2003, 5, č. 3, s. 3 - 24. Őszi, Inna - Sidó, Zoltán: Ötven év szolgálat: A Csemadok tevékenysége az érsekúvári járásban 1949 - 1999 [Päťdesiat rokov v službe: Činnosť Csemadoku v novozámockom okrese 1949 - 1999], Dunajská Streda 2000. /Gyurcsó Alapítvány Könyvek, 21./ Rácz, Olivér: A fáklya jegyében: Képek a Csemadok életéből [V znamení fakle: Obrazy zo života Csemadoku]. Bratislava: Madách 1987. Szabó, Rezső': A Csemadok és a Prágai Tavasz: Beszélgetések, cikkek, előadások, dokumentumok [Csemadok a Pražská jar: Rozhovory, články, prednášky, dokumenty], Bratislava: Madách-Posonium 2004. Szesztay, Adám: Nemzetiségi kérdés a Kárpát-medencében 1956 - 1962 [Národnostná otázka v Karpatskej kotline 1956 - 1962], Budapest: MTA Kisebbségkutató Intézet — Gondolat Kiadói Kör 2003. (Preložila Štefánia Kecskeméthyová)
