Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Sándor Varga: Csemadok
Csemadok 435 prívržencov reforiem, takže mládežnícke klubom je dovolené usporadúvať svoje stretnutia v miestnostiach Csemadoku. Pre nedostatok iných legitímnych možností sa kluby stávajú súčasťou organizačnej štruktúry Csemadoku. Vyvrcholením tohto procesu je to, ked sú v júni 1968 vedúci klubov pozvaní na zasadnutie Ústredného výboru Csemadoku, kde sa za ich podpory prívržencom reforiem podarí uskutočniť prelom. Zvolia nové celoštátne predsedníctvo a nového predsedu. Novým predsedom Csemadoku sa stáva šéfredaktor časopisu Irodalmi Szemle László Dobos. Roku 1968, v období Pražskej jari sa Csemadok dostáva na vrchol svojho dovtedajšieho vývoja. Je neodškriepiteľným faktom, že za disciplinovanou organizačnou sieťou organizácie a za jej ústredným vedením stáli tisícky maďarských obyvateľov Slovenska, čo donútilo vedúcich činiteľov československých štátnych a straníckych orgánov, aby organizáciu prijali za rokovacieho partnera a brali vážne jej návrhy na riešenie národnostnej otázky. Podporu reformnému úsiliu začatému v januári vyjadril Ústredný výbor Csemadoku vo svojom vyhlásení prijatom 12. marca 1968, v ktorom zároveň sformuloval aj návrh na riešenie požiadaviek národnostných menšín na princípe samosprávnosti. „Je potrebné vytvoriť také národnostné orgány a inštitúcie, ktoré sa ako súčasť celoštátnych orgánov budú v mene jednotlivých národností aktívne zúčastňovať na práci politických, ekonomických a štátnych orgánov a v riešení problémov národností môžu realizovať ich vôľu na základe zásad samosprávy“ — píše sa vo vyhlásení Csemadoku. Text v ďalšej časti podrobnejšie popisuje jednotlivé kroky, ktoré by mali viesť k realizácii samosprávy. Po publikovaní tohto stanoviska spustila slovenská tlač voči Csemadoku ohováračskú kampaň. Kancelárie organizácie dostávali denne desiatky anonymných listov a anonymných telefonátov plných nadávok, ktoré však vedeniu organizácie a členstvu nebránili pokračovať v boji za práva Maďarov, ba ešte svoje úsilie aj zvýšili. Kým sa však návrh ústavného zákona upravujúci aj práva národností dostal do parlamentu, po invázii sovietskych vôjsk sa opätovne ustanovila diktatúra jednej strany. Túto situáciu slovenskí politici využili na to, aby ustanovenia vzťahujúce sa na právo národnostných menšín na sebaurčenie z textu návrhu zákona tesne pred jeho schválením starostlivo odstránili. Po udalostiach 1968 a po sovietskej invázii sa aj v Csemadoku začala tzv. konsolidácia. Vo vedúcich orgánoch sa k moci opäť dostali osoby, ktoré odmietali reformy a postarali sa o odstránenie organizátorov a vodcov reformných snáh roku 1968 z vedenia. Roku 1971 Csemadok potrestali za činnosť v období rokov 1968 - 1969 vylúčením z Národného frontu. Znamenalo to degradáciu organizácie. Mohla si síce udržať volené orgány, ale nad jej činnosťou vykonávalo trvalý dohľad jedno z oddelení ministerstva kultúry. Finančné dotácie prislúchajúce podľa zákona jej síce neupreli, ale neustále ich znižovali. Predsedom organizácie sa v období 1971 - 1980 opäť stal Gyula Lô'rincz a potom bol predsedom až do roku 1991 stredoškolský profesor Zoltán Sidó, ktorý bol v tom čase členom pražského Federálneho zhromaždenia ako maďarský poslanec zo Slovenska. Začiatkom osemdesiatych rokov medzi členstvom Csemadoku čoraz viac narastala nespokojnosť kvôli pociťovanej diskriminácii maďarského obyvateľstva. Išlo hlavne o zlučovanie, resp. zánik niektorých škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ale za diskriminačné považovali členovia aj to, že na podujatiach Csemadoku boli obmedzované až zakazované vystúpenia umelcov z Maďarska. Obmedzovaný bol aj dovoz kníh a tlačovín z Maďarska, k čomu sa pridali mnohé ďalšie opatrenia a zákazy, ktoré znemožnili, aby mohol Csemadok otvorene poukazovať na problémy maďarskej menšiny. Túto dusivú atmosféru pociťovalo aj ústredné vedenie organizácie, lebo roku 1984 jednomyseľne, otvorene vyjadrilo svoj odmietavý postoj k pripravovanému zákonu obmedzujúcemu vyučovanie v maďarskom jazyku v takej miere,