Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Sándor Varga: Csemadok
SÁNDOR VARGA CSEMADOK Kľúčové slová: Csemadok, národnostná otázka, povedomie identity, kultúrna činnosť, zmena režimu. Kultúrna organizácia Maďarov žijúcich v Československu vznikla 5. mája 1949 v Bratislave pod názvom Kultúrny zväz maďarských pracujúcich v Československu (Csehszlovákiai Magyar Dolgozók Kultúregyesülete). Zaužívalo sa jej skrátené pomenovanie Csemadok, čo je akronym vytvorený zo začiatočných písmen maďarského názvu. Neskoršie sa názov organizácie viackrát zmenil, ale slovo Csemadok ostalo ako logo v názve organizácie dodnes. Okolnosti vzniku organizácie podstatne ovplyvnili udalosti po roku 1945. Po druhej svetovej vojne bolo maďarské obyvateľstvo Československa žijúce v pohraničných oblastiach južného a juhovýchodného Slovenska - podobne ako nemecké obyvateľstvo v Čechách - na základe právnych noriem z roku 1945 (Benešove dekréty) vyhlásené za kolektívne vinné a zbavené štátneho občianstva. Stalo sa to napriek tomu, že rozhodujúca časť maďarského obyvateľstva na Slovensku bola len pasívnym účastníkom udalostí, ktoré sa začali roku 1938, a viedli k rozdeleniu Československa. Československá vláda, ktorá vznikla po drahej svetovej vojne, si zaumienila jednostranne presídliť do Maďarska viac ako pol milióna občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Tento zámer sa jej pre veto časti veľmocí zúčastnených na Potsdamskej konferencii nepodarilo uskutočniť, preto použila na rozptýlenie príslušníkov maďarskej menšiny a nalomenie ich identity ako náhradné riešenie rôzne iné metódy. Nariadila zhabanie majetku Maďarov, zakázala používanie maďarského jazyka: v školách sa nemohlo vyučovať po maďarsky, nemohli vychádzať maďarské knihy a časopisy. Štátna moc sa pokúsila príslušníkov maďarskej menšiny násilím prinútiť, aby deklaratívne zmenili svoju národnosť (reslovakizácia). Pod zámienkou náboru pracovných síl boli maďarské rodiny z južného Slovenska (44 tisíc osôb) presídlené do českého pohraničia, do oblastí, odkiaľ boli roku 1945 vysídlení sudetskí Nemci. Veľmoci prinútili Maďarsko, aby s Československom podpísalo zmluvu o výmene obyvateľstva, v dôsledku čoho bolo do Maďarska presídlených 80 tisíc Maďarov zo Slovenska. Vyššie vymenované, ako i ďalšie represívne opatrenia spôsobili nevinnému maďarskému obyvateľstvu v Československu vážne škody, ktorých niektoré dôsledky pretrvali dlhé desaťročia. Diskriminačné opatrenia sa začali postupne zmierňovať až v druhej polovici roku 1948. Súviselo to s tým, že v krajinách strednej Európy, v prvom rade v Maďarsku a v Československu sa dostali k moci komunistické strany. Sovietsky zväz — s podporou ktorého komunisti v jednotlivých krajinách rad radom preberali moc — prestal mať záujem na udržiavaní napätia v krajinách, ktoré medzitým ovládol. (Aj keď je známe, že na konci vojny sa aj sám Stalin prikláňal k zámeru jednostranného vysídlenia maďarského obyvateľstva z Československa.) Vznikajúce komunistické diktatúry dostali za úlohu pestovať dobré vzťahy so susedmi a posilňovať medzinárodnú solidaritu vo svojom vlastnom záujme, ale predovšetkým s ohľadom na záujmy Sovietskeho zväzu. Čo sa týkalo vzťahu Maďarska a Československa, bolo v tomto
