Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Sándor Varga: Csemadok
432 Sándor Varga smere potrebné doriešiť právne postavenie maďarského obyvateľstva v Československu. Československá vláda postupne upustila od plánu a praxe presídlovania Maďarov, zastavila proces reslovakizácie a konfiškácie majetkov. Umožnila ďalej, aby bolo Maďarom v Československu prinavrátené československé štátne občianstvo. Postupne sa otvárali školy s vyučovacím jazykom maďarským a v decembri vyšlo prvé číslo maďarských novín Új Szó. V tomto období sa objavila aj myšlienka založenia organizácie, ktorá by zastupovala záujmy maďarského obyvateľstva. V tejto veci došlo k výmene názorov medzi vedúcimi predstaviteľmi komunistickej strany Maďarska a bratskej komunistickej strany Československa. Podľa názoru maďarskej strany mala byť založená organizácia, ktorá by pre Maďarov v Československu plnila úlohu všeobecnej ochrany záujmov. Československé stranícke vedenie však napokon rozhodlo tak, že podporí založenie iba čisto kultúrnej organizácie. Najvyššie vedenie komunistickej strany na Slovensku vytvorilo na vybavovanie maďarských záležitostí zbor pozostávajúci zo zaslúžilých bojovníkov strany pod názvom Maďarský výbor (Magyar Bizottság). Tento výbor pripravoval aj zvolanie zakladajúcej plenárnej schôdze novej maďarskej kultúrnej organizácie, ktorá sa konala 5. marca 1949 v Bratislave. Zvolaní delegáti si vypočuli referát a pozdravné prejavy, a odznelo aj deväť vopred pripravených diskusných príspevkov. Napokon zvolili predsedu Kultúrneho zväzu maďarských pracujúcich v Československu v osobe Gyulu (Júliusa) Ló'rincza, ktorý bol šéfredaktorom maďarského denníka strany Uj Szó, ako aj členov ústredného vedenia. Samozrejme, aj nominácie jednotlivých funkcionárov boli dopredu prerokované s príslušnými straníckymi orgánmi. Delegáti až dodatočne zistili, že návrh stanov organizácie nebol predrokovaný so straníckymi a štátnymi orgánmi. Plenárna schôdza stanový síce prijala, ale Úrad povereníctva vnútra, ktorý mal právomoc spoločenské organizácie registrovať, ich schválil až o dva mesiace neskôr, s viacerými zmenami. Napriek tomu sa začali okamžite zakladať miestne organizácie. V prvom roku vzniklo 63 miestnych organizácií s 3 380 členmi. Počet miestnych organizácií a počet členov v päťdesiatych rokoch neustále narastal, roku 1960 bolo už registrovaných 519 miestnych organizácií s viac ako 36 000 členmi. Ciele organizácie, ktorá vznikla po troch rokoch úplného bezprávia, boli zakotvené v Stanovách. Podľa nich bolo úlohou Csemadoku „starať sa o všeobecný kultúrny rozvoj obyvateľov maďarskej národnosti na Slovensku“, ale s rovnakým dôrazom boli medzi cieľmi uvedené aj požiadavky komunistickej strany voči Maďarom: „zachovávanie idey medzinárodnej solidarity pracujúcich“ a „vyjadrenie lojality voči Československej republike a jej ľudovodemokratickému zriadeniu“. Ďalšou nezanedbateľnou úlohou bolo „vystúpenie proti prejavom šovinizmu a revizionizmu“ Mala to byť výstraha pre tých, ktorí pri vzniku Csemadoku začali dúfať, že nová organizácia prispeje k náprave krívd spáchaných na Maďaroch počas predchádzajúcich troch rokov. Táto myšlienka sa však na pôde organizácie nesmela ani spomenúť. Kto sa o niečo také čo i len v náznaku pokúsil, ten bol neúprosne pranierovaný a vystavený represáliám. Medzi cieľmi Csemadoku figurovala aj úloha stanovená komunistickou stranou, menovite, aby organizácia svojou činnosťou prispela k zblíženiu slovenského a maďarského obyvateľstva podporovaním vzájomného poznávania kultúrnych hodnôt. Táto úloha sa z maďarskej strany aj plnila. Na slovenskej strane sa však prejavovala tá nedôvera, ktorej zdrojom boli už aj predtým existujúce, ako aj opätovne — v inej forme - oživované predsudky voči Maďarom. Už v začiatkoch, pri zakladaní základných organizácií Csemadoku sa objavili zo strany verejnej správy a straníckych orgánov viaceré prekážky. S odvolaním sa na vyššiu moc, správne orgány neboli ochotné zaregistrovať tie základné organizácie, do ktorých vstúpili aj reslovakizovaní
