Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa

Regionálna politika a verejná správa 303 priestorovej štruktúry ekonomiky a regionálne­ho rozvoja SR. Napriek práci na tomto doku­mente a predložení viacerých čiastkových ana­lytických dokumentov do poradných orgánov vlády, stratégia regionálneho rozvoja Sloven­ska nebola vo vláde SR v tomto období ani len prerokovaná, nie ešte schválená. Hoci Centrum strategických štúdii vo svojich prácach o regio­nálnom rozvoji často navrhovalo konkrétne opatrenia, neboli tieto vládou v praxi vôbec realizované. Vláda SR sa na svojich zasadnu­tiach zaoberala konkrétne len situáciou v takých okresoch, kde miera nezamestnanosti presiahla hranicu 20 %. V roku 1995 bol nove­lizáciou kompetenčného zákona vytvorený Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR ako ústredný orgán štátnej sprá­vy zodpovedný za regionálny rozvoj. V programovom vyhlásení z roku 1994 vláda SR uviedla, že bude realizovať novú koncepciu regionálnej politiky. Zmena regio­nálnej politiky mala byť koordinovaná aj so zmenou územno-správneho členenia SR usku­točnenou v roku 1996. Hlavným kritériom pri vytváraní nových územno-správnych jedno­tiek bola deklarovaná ekonomická homogeni­ta, avšak za novým členením možno identifi­kovať aj politické záujmy vtedy vládnych strán. Ako sme už spomínali, v roku 1995 bolo dané gestorstvo v oblasti regionálneho rozvo­ja Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR. Po reorganizácii štátnej správy v roku 1996 sa objektom regionálnej politiky stali územia novovytvorených okres­ov a krajov. Na krajských a okresných úra­doch boli vytvorené odbory regionálneho roz­voja a iných odvetvových vzťahov. Tieto pra­coviská prierezového a nadodvetvového cha­rakteru mali na starosti aj informačný systém o území. Ich úlohou bolo mapovanie zdrojov a rozvojových potenciálov jednotlivých okres­ov a návrhy rozvojových programov založe­ných na ich využívaní. Práca týchto odborov smerom k ostatným regionálnym partnerom však nemala legislatívnu oporu zákona o regionálnom rozvoji, na nevyhnutnosť prija­tia ktorého upozorňovali samotní pracovníci týchto odborov. Pôvodných desať okresov, na ktoré mala byť primáme orientovaná pozornosť kvôli ich pretrvávajúcim problémom reagovať na trans­formáciu, bolo zmenou územno-správneho členenia rozdelených a ich celkový počet na­rástol tým, že niektoré staré okresy boli roz­delené na menšie okresy na 16 okresov. V roku 1996 boli vládou SR schválené Kri­tériá pre posudzovanie, schvalovanie a finan­covanie projektov podporujúcich regionálny rozvoj na rok 1996, ktoré boli v nasledujúcich rokoch novelizované. Tieto kritériá postupne umožňovali podpora aj takým projektom, ktoré neboli z vyššie uvedených problémo­vých okresov (pozri časť Program pomoci de minimis) . V rokoch 1996 a 1997 predstavo­vala celková suma na takéto projekty rozdele­ná Úradom pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR 100 miliónov Sk. Vláda SR prijala v roku 1997 Koncepciu štátnej regionálnej politiky, ktorá formuluje ciele a ich zabezpečenie prostredníctvom sku­piny koncepčných a programových dokumen­tov na republikovej a regionálnej úrovni. Ďal­ším dokumentom bola Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS), východiskový územno-plánovací dokument, ktorého prvá verzia bola schválená ešte v roku 1994. KURS obsahoval aj princíp koordinácie pri spracovávaní oboch kľúčových dokumentov priestorového plánovania - KURS a Stratégie regionálneho rozvoja SR. Na KURS nadväzo­vali územné plány veľkých územných celkov (krajov) vypracované do roku 1998. Nadväzujúcimi dokumentmi v oblasti regio­nálnej politiky boli Koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajov. Tretím ťažisko­vým dokumentom, tentokrát vypracovaným mimo územia Slovenska bol posudok Európskej komisie k Žiadosti SR o členstvo v EÚ. Tento dokument upozorňoval na nedos­tatočnosť až neexistenciu integrovanej politiky regionálneho rozvoja a obsahoval požiadavku komplexného zastrešenia regionálnej politiky v SR.

Next

/
Thumbnails
Contents